Ako som tak išla dnes z roboty, ani neviem prečo, rozhodla som sa ísť inou cestou, ako chodím obvykle. A ako si tak idem a idem, stretla som jedného týpka s gitarou na chrbte. Vtom mi napadla myšlienka: Prečo ja vlastne nehrám na bicích?
Dosť podivuhodné myšlienkové pochody, ale ako som tak nakoniec prestala uvažovať nad kombináciou mňa a bicích, začala som uvažovať nad inými vecami.

Napríklad: Prečo som sa rozhodla ísť domov zrovna touto cestou. Prečo nie tou, ktorou chodím každý deň? A čo ľudia na tej ceste, ktorou som chodila? Čo ak som tam dnes mala stretnúť dakoho, kto mi mal dačím ovplyvniť život? A čo ak som mala ísť touto cestou? Existuje vôbec dačo ako osud alebo je celý náš život náhoda?

Podľa kresťanského hľadiska nie je nič náhoda, všetko má nejaký vyšší zámer. No potom sa mi ponúka ešte jedna otázka. Predstavme si modelovú situáciu (keď už sa teda na celej zemi hovorí o láske, dajme tomu takúto): Na ženu, ktorá je v novom meste čaká jej osudový chlap dakde v centre. On o tom nevie, že dnes ju má stretnúť, ona samozrejme tiež nie. Je možné, že ho ešte stretne, ak sa rozhodne ísť inakadiaľ ako by mala? Alebo je pre ňu tento vzťah už načisto stratený? Dokáže Tamten hore zariadiť situáciu tak, aby sa ešte stretli, alebo jej bude musieť „hodiť pod nohy“ dakoho iného? Ak nie, naskytá sa ešte jedna otázka: Ako má človek potom zistiť, ktorým smerom sa má vydať aby stretol to, čo má stretnúť?

A ak dovolíte, ešte jeden veľký problém ma napadol po ceste domov, no to vám budem musieť trocha priblížiť. Môj brácho asi pred rokom hrával jednu počítačovú hru, neviem či také dačo ešte existuje. Volalo sa to World od Warcraft, alebo tak nejak, ale nie o tom som chcela. Proste, v nejakej časti hlavný hrdina mohol behať kam sa mu zachcelo, robiť čo sa mu zachcelo a keď sa chcel dostať na vyššiu úroveň, musel urobiť dáky quest (úlohu), ktorá mu bola ponúknutá prostredníctvom dákeho človeka, alebo inej bytosti. No, už sa pomaly dostávam k problému.
Tak ma tak napadlo, či aj život v podstate nie je o dákych questoch. Keď sa chce človek dostať na vyššiu úroveň, potrebuje nahrabať dáke body na questoch, aby sa naučil to, čo mu potom zaručí jednoduchší život alebo víťazstvo. Ale taktiež je tu otázka, že ako človek spozná či ide o quest, alebo už je v skutočnej hre, v hre na život a smrť.
Toť vsio z mojich úvah.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
delfi  25. 7. 2009 14:50
zahraj a zistíš... Level XY.
 fotka
michelangelo89  25. 7. 2009 16:08
v nejaku ruku osodu neverim skor si myslim, ze clovek dostane v zivote obmedzeny pocet sanci, a musi ich vyuzit, inak zostane stary a sam
 fotka
bibla  25. 7. 2009 17:05
ja si myslím,že život je celý nejaký omyl.keď si niečo počuva o vzniku zeme tak sa tiež môžeš pýtať,či to nebola len náhoda.či niečo tak dokonalé vôbec nemalo existovať,len sa to ,,nejak podarilo".takéto úvahy nemajú konca kraja.nikdy neprídeme na to,či to tak má byť alebo je to celé len o náhode...
Napíš svoj komentár