Každá z nás má svojho Rómea a každý z vás má svoju Júliu (aj keď mnohí o tom možno ešte navzájom nevedia).
Avšak dnes nie o Rómeoch a Júliách ale o ockoch a mamkách Capuletových a Montaqueuových.
Ja mám takého jedného v hlave tiež – očividne asi ocka Capuleta
A tento môj ocko Capulet je strasťou aj záchranou v jednom. Zakazuje mi v ťažkých „busy“ časoch milovať môjho Rómea, lebo veď Rómeo nie je pre mňa, naprv škola, potom zamestnanie a potom...
Ževraj sa sklamem, opäť. Budem smutná, ževraj sa mi to neoplatí.
Ale na druhej strane, nie je to kontraproduktívne?! Nemilujem práve preto svojho Rómea viac?
Nesnažím sa s ním stretávať častejšie?! Neskončí preto moja láska jedom vo fľaštičke?!
KOMPLIKOVANÁ ODPOVEĎ.
Ja ďakujem svojmu Capuletovi, že mi nedovolí zblázniť sa z niektorých vecí.
Každopádne, ockovia a mamky Capuletové a Montagueové majú čosi do seba, veď predsa starší vedia viac ako mladí, alebo žeby?!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár