-„Máš teraz dačo na práci?“ spýtala som sa ho.
-„Nie, prečo?“ odvetil.
-„No ja len tak, že či by sme nezašli náhodou do kina, alebo tak nejak. Vieš, dlho som na nijakej kultúrnej udalosti nebola.“ Povedala som.
-„Hmm... Keď to nebude romantika, tak môžeme.“ Povedal.
-„S mnou nehrozí, to predsa vieš.“ Odvetila som rázne.
-„No, keď tu dakde nájdeš notebook, môžeš dokonca aj pozrieť, čo dávajú. Ak ho nájdeš.“ Podotkol.
-„Aha.“ Usmiala som sa, „Veriť, že vieš, kde máš uložené svoje veci je asi nad očakávanie, že?!“
Nenašla som ho, no to sa dalo čakať. A tak sme sa rozhodli, že tam pôjdeme len tak. Ak by sa nám nič nepozdávalo, vždy sa nájde náhradný program. Nasadli sme teda do auta a pádili sme do najbližšieho kina.
-„Počuj Bebe, a nejdeme aj pre tvoju frajerku?“ spýtala som sa podchvíľou.
-„Je na služobnej ceste.“ Odvetil.
-„Hmm... Tak služobná cesta sa tomu teraz hovorí?“ spýtala som sa s úsmevom na tvári.
-„Prestaň, to nie je vôbec vtipné. Ja jej verím.“ Povedal naštvane.
-„Ja viem, ja viem. Inak by si ju tam predsa nepustil, nie?!“ povedala som.
-„Tak tak.“ Odvetil.
-„A ako sa volá?“ spýtala som sa.
-„Erika.“ Povedal.
-„A koľko ste spolu?“ ďalšia otázka.
-„Dva mesiace.“ Odvetil.
-„A ako vyzerá?“ spýtala som sa.
-„Blondína, dlhé nohy, úžasná postava.“ Začal.
-„Teda. Modelka?“ spýtala som sa.
-„Študuje manažment.“ Odpovedal.
-„Študuje a išla na služobku?“ spýtala som sa.
-„Hej. Má nejakú prácu, ktorou si privyrába na štúdium.“ Odvetil.
-„No. Bebe, kde si ju splašil? Sorry, že to takto poviem, ale čakala som pri tebe dáku... Modelku. Peknú pipku bez mozgu.“ Povedala som.
-„Hej hej, ja viem. Ale vieš, aj keď robím to, čo robím. Proste, potrebujem aj vypnúť, keď prídem domov. A ona je takým dobrým rozptýlením.“ Odvetil.
-„Takže ju máš predsa len na sex.“ Povedala som víťazoslávne.
-„Ale, no tak. Takéto veci si o mne myslíš?!“ spýtal sa ma, keď na mňa pozrel vyčítavým tónom.
-„Sorry.“ Povedala som, a presmerovala som svoj záujem na cestu.
Keď sme zaparkovali, pred kinom stálo už veľa ľudí. No na prvý pohľad ma upútal jeden chalan. Bolo to skoro ako osud. Neviem čím to je, ale niektoré typy ľudí vyžarujú zo seba dačo, čo ma k nim neskutočne ťahá. Akoby sami kričali: Zabi ma! A tento chalan kričal tiež. Celý čas, čo sme sedeli v kine som z neho nemohla spustiť oči. Vôbec ma nezaujímal film, ktorý našťastie nebol romantika, ale dráma. Bola som ním natoľko nadšená, že som sledovala každý jeho pohyb a pritom som sa podvedome usmievala, čo si všimol aj Bebe.
Keď skončil film a vychádzali sme zo sály prvé, na čo sa ma pýtal bol ten chalan.
-„Páči sa ti, že?!“ povedal.
-„No, nemôžem povedať, že by sa mi páčil. Len ma dačím upútal.“ Odvetila som.
-„A čím?“ spýtal sa ma.
-„Proste ma zaujal. Nepýtaj sa viac.“ Odvrkla som a ďalej som sa na tú tému nechcela baviť.
Ku koncu týždňa sa mala vrátiť Bebeho priateľka zo služobnej cesty, takže bolo nemysliteľné, aby som ďalej spolu s nimi zdieľala jeden byt. Preto som sa deň pred jej príchodom zbalila a odišla som ku sebe. Počiatočný strach, ktorý som mala zo samoty v mojom byte pominul. Takže som už nemala problém. V pohode som dokázala žiť. Teda v mojom ponímaní pohody. Všetko bolo tak, ako malo byť. Ako keby som tých skoro dvadsať dní ani preč nebola. Celý deň som v podstate behala po meste a keď som prišla večer domov, urobila som si večeru a zaľahla som do postele.
V noci som sa opäť zobudila spotená a unavená z ďalšej nočnej mory, ktorá mala síce iný dej ako tie ostatné, no v podstate išlo skoro vždy o to isté. Všetky moje sny odrážali skutočnosť, ktorá sa stala krátko predtým a môj najväčší strach – jeho. Doteraz nemôžem pochopiť prečo sa ho tak bojím, no je to vo mne. Je to dačo, čoho sa nedokážem sama zbaviť.
Zdvihla som sa z postele a vošla som do kuchyne, aby som prišla na iné myšlienky. No keď som sa zadívala von oknom a opäť nechala voľno mojej mysli, začala pracovať na plné obrátky.
„Takto to nemôže ísť ďalej.“ Povedala som sama sebe kývajúc záporne hlavou a išla som si sadnúť k telke.
Celú noc som pri nej presedela, no až nadránom som dostala trocha šialenú, no podľa mňa spásonosnú myšlienku. Prísť na koreň celej veci. A tak som sa okolo šiestej hodiny zobrala, naštartovala som svoje auto a pobrala som sa naspäť do United corporation.
Celú cestu som rozmýšľala nad tým, čo sa chystám spraviť, no nedalo by mi to pokoja. Vedela som, že potrebujem odpovede na otázky, ktoré boli položené.
A tak som sa vrátila na parkovisko a čakala som na jeho auto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár