Opäť počujem ten jasný zvon,
a ty sa na mňa pozeráš tak nádherne.
Stačí mi dýchať čistý vzduch
a vidieť v tvojich očiach
len jedinú otázku:
Ak toto nie je raj, tak potom čo? !

Už sa nezaujímam o to, čo bolo
alebo bude.
Už ma nezaujíma naozaj nič.

Chápem, keď hovoríš:
Už to nikdy nebude také ako predtým.
Vyrástla som z toho.
Už si ma neotočíš okolo prsta sladkými rečami,
už nie som to naivné dieťa.
Už nie si majiteľom mojej duše,
tak darmo razíš cestu k môjmu srdcu.
Nikdy som nebola nedobytný hrad,
to len ty si mal vždy málo odvahy.

Je jednoduché vojsť do srdca,
urobiť v ňom neporiadok a
potom zabuchnúť dvere.

A ja, hoc milujem neporiadok,
v jednom mám jasno.
Už nikdy nespútam svoju dušu
len kvôli dakomu,
o kom si myslím, že ma ľúbi.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár