Je to dosť dlhá doba, no v podstate som si to uvedomila až teraz. Teda konkrétnejšie dnes večer, keď som išla na nákup. Kráčala som smerom k autobusovej zastávke a pomaly sa mi v mysli premietali udalosti posledných dní. Zvláštne, no veci, ktoré sa mi vynorili v hlave, tieto veci by som ja nikdy nespravila. Začala som teda uvažovať nad tým, čo konkrétne ma viedlo k daným činom. Prišla som k záveru, že nie som tým človekom, ktorým som bola. Jednoducho, mám pocit, že sa dačo zmenilo. Že som sa zmenila celá, aj keď si naivne myslím, že nie.
Kde je to dievča, ktoré som poznala? Ktorým som bola kedysi? Kdesi tam? Možno už odišla. A možno sa vo mne stále schováva. Čaká, kým ju budem potrebovať, aby sa potom silná a plná hrdosti ukázala a opäť ma zachránila pred pohromou, pred dačím, čomu by moje slabšie ja hravo podľahlo.
Chcem aby sa objavila, chcem aby som sa opäť začala správať ako kedysi. Chcem opäť vlastniť svoj jedinečný štýl, byť originálna, nikým nenapodobiteľná.
A možno v tom to všetkom je. Možno sa príliš snažím byť dačím, čím nie som len preto, aby som sa ochránila. Aby som opäť okolo seba vybudovala hradby a nepustila nikoho k sebe. Možno po všetkých tých veciach, čo sa mi stali som si zvykla zle definovať niektoré veci a vyhodnotiť ich ako „ohrozenie“ mojej maličkosti, a možno tie veci ani tak myslené neboli.
Ale čo keď nie? Čo ak mám byť silná? Čo ak ?

...jednoducho mám pocit, že moja duša žije v inom tele.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár