Týmto malým preslovom by som chcela vzdať hold všetkým mamičkám a oteckom, ktorí ešte nestratili nádej v lepšiu budúcnosť svojich detí a snažia sa ich vychovávať podľa určitého spoločenského bontónu.
V dnešnej dobe, kedy by už človeka nemalo prekvapiť to, že deväťročné deti pijú a desaťročné húlia jak továrenský komín, sa mi stalo dačo, čo ma úplne vyviedlo z miery.

Idem si len tak po chodníku domov z práce, a zrazu ma predbehne malý chalan na bycikli. Nič neobvyklé. Chlapec predo mnou vystrie ruku na znak toho, že bude zabáčať a o chviľu aj zabočil.
No poviem vám, ja som zostala úplne v šoku. Čakala som, že mi malý začne nadávať, čo zavadzám, alebo podobne, ale toto som teda vážne nečakala.

Takže ešte raz. Chcem vyzvať všetkých rodičov: "Majte trpezlivosť so svojimi deťmi a skúste ich naučiť aj dačo pekné. Veď konec koncov, blbostí sa ešte naučia veľa, ale ak ich nebudeme učiť dobru doma, kde inde ho potom majú nájsť? !

 Je to možné?
Komentuj
Napíš svoj komentár