Čakala som,že to bude tak, ako si hovorila.
Priateľky na život a na smrť.
Jeden krížik je asi dosť málo spomienok
oproti pár mesiacom, čo?!
Nechcem, nemôžem,
nepatrím tam. Už nie.
Nedokážem vojsť dakam, kde už nie som vítaná.
Nezabudnem,
pretože na také krásne chvíle sa zabudnúť nedá.
Posielam po prúde pár gerber,
tie kvety, ktoré si mala tak rada.
A myšlienkou jednu malú prosbu:
Aby si bola naozaj šťastná na druhej strane.
Snáď mi dakto zaželá úprimnú sústrasť,
pretože snehovej vločke zomrela človek,
ktorého v jeden deň zachránila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár