Už nerozoznávam kvalitu od bežných vecí,
načo aj, veď to nemá zmysel.
Hľadala som dlho dakoho,
to by vedel prečítať písmo moje.
A čo z toho? ? ?
Prebdené a preplakané noci,
kedy ma bolelo srdce?

Nemôžeš mi dať to, čo chcem.
Nemôžem ti dať to, čo chceš,
i keď by som chcela.

Proste nie som víla
kresliaca čarovným štetcom rozprávku.

Dakto kedysi povedal,
že láska je taká,
akú si ju sami robíme.
Ale ja nedokážem inak.

Možno je to svetom.
Som predsa iba človek,
ktorý potrebuje cítiť,
ale čo z toho,
keď si tak ďaleko?

Obaja ste ďaleko.

Nikdy by som neverila,
že je také ťažké zabudnúť.
Chcem zabudnúť,
ale nedokážem to.
Nie som dostatočne silná na to,
aby som to zvládla.

Ticho prehryziem,
budem musieť.
Chcem konečne zatvoriť kapitolu
a vyčistiť si srdce.

Tak mi daj čas, prosím.

 Báseň
Komentuj
 fotka
petronellka  8. 5. 2009 16:47
krasne...
Napíš svoj komentár