Dnes, o siedmej večer, my, ako skalní fanúšikovia vybehneme hore po nekonečných schodoch a zhliadneme našu héérečku, Ivuš, ako sa vciťuje do kože niekoho iného, Rózy Oskarkózy..
Teším sa.
Po týždni, čo som odmaturovala, sa ma opäť pokúšajú ovládnuť nie práve najveselšie nálady, troška skľúčené pocity z toho, čo bude, čo ma čaká a ako sa pomaly, ale iste, budem musieť začať stavať na vlastné nohy.
Učenie sa na prijímačky, ktoré mi zatiaľ veľmi nejde, ma deptá ešte viac, už teraz mám pocit, že tento rok mi vysoká škola proste nie je súdená..
Ja viem, s týmto prístupom toho veľa nedosiahnem, ale predsa.. Necítim sa na to.
Radšej, ako by som mala čeliť krutej realite, budem sedieť tu, pozerať sa do blikajúceho monitora a tváriť sa, že sa mám najlepšie, ako sa dá..
S Aničkou preberieme naše plány týkajúce sa nás tak za desať dlhých rokov..
V najbližších chvíľach ma však čaká akurát tak otvorenie obálky z Greenpeace- u, ohriatie obeda, jeho následná konzumácia, posedenie pri knižke (Kerouac - Na ceste) a odháňanie čiernych myšlienok na budúcnosť.
Howgh.Na dnes padla.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Mei, myslím, že to tak nejak aj cítim, že taký Year Off by mi len prospel a mala by som aj čas porozmýšľať, čo vážne chcem a nie len, čo mi najmenej vadilo.. Hm, každopádne ďakujem za názor, ma to podporilo..
Napíš svoj komentár
hlavu hore