Táto inscenácia sa mi veľmi páčila. Bola jednoduchá, pravdivá a umelecká. Vykresľovala životy známych slovenských autoriek. Ak divák vedel krátky životopis alebo aspoň jedno dielo od autoriek, hneď vedel, ktorá herečka hrá akú postavu. Napríklad, ja som sa učila o Ľudmile Podjavorinskej, že sa nikdy nevydala a že nemala deti. Túto autorku som rozpoznala podľa scény s bielymi košeľami, ktoré predstavovali mužov. Každá herečka si vzala košeľu a básnila o mužovi, až na Ľubomíru Krkoškovú (Ľudmilu Pojavorínsku), ktorá si sadla na schody a premýšľala.
Veľmi pekná bola aj scéna, kde sa tieto štyri autorky stretli na “pikniku“, ktorý sa samozrejme nikdy neuskutočnil. Autori nám asi chceli ukázať, že keby sa stretli tieto štyri významné slovenské autorky na pikniku, určite by si mali čo povedať.
Ďalej sa mi páčilo, že autori tejto inscenácia nám dovolili nahliadnuť už do mladého života týchto autoriek. Napríklad Hana Gregorová (Nadežda Jelušová) čistila jablká a pomedzi to rozprávala o tom, ako jej doma bránia čítať.
Na tomto divadelnom predstavení sa mi takisto páčili kostýmy a hudba.
Už sa teším, keď pôjdem znova na toto predstavenie a ponorím sa do života významných slovenských autoriek.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár