Majko123935

Mínus znamená odober. - O mínus hin hoj te odles.
Plus znamená pridaj. - O plus hin hoj te prithoves.
Aby si vedel, kedy je menej a kedy viacej, rozumieš? - Hoj te džanes kana hin frimeder u kana buter, achajos?
Štyri jablká je viac, ako jedno jablko. - Štar phaba hine buter sar jekh phab.
Jedno jablko je menej ako dve. - Jekh phab hin frimeder sar duj.
Naučíme sa počítať a budete vedieť v obchode nakupovať. - Sikľuvaha te genel u džanena andre bota te cinkerel.
Koľko stojí jeden rohlík? - Keci mol jekh kifľos?
Koľko stojí päť rohlíkov? - Keci mol panč kifľi?
Zahráme sa na obchod. - Bajinaha pes pre bota.
Gitka bude predavačka. - E Gitka ela botoškiňa.
Ondrej bude nakupovať a počítať peniaze. - O Ondrej cinkerela the genela o love.
Potom sa vymeníte, dobre? - Pajs pes čerinena, mište?
Napíšte slovíčka do zošita. - Irinen o lavora andro zošitos.
Píšte pomalšie a krajšie. - Irinen polokeder the šukareder.
Napíš to ešte raz. - Irin oda mek jekhvar.
Napíš na tabuľu svoje meno. - Irin pre tabula tiro nav.
Napísal si to dobre. - Irinďal oda mište.

Povedz mamke, nech príde do školy. - Phen tradake mi avel andre škola.
Musím sa s ňou porozprávať. - Mušinav laha te vakerel.
Môže prísť zajtra? - Šaj avel tajsa?
Keď nemôže, ja prídem ku vám domov. - Te našti avel, me džava ke tumende khere.
Mamka sa stará o malú sestru a brata. - Mridaj merkinel pre cikňi pheň the pro phral.
Zajtra bude doma. - Tajsa ela khere.
Otec pracuje, nebude doma. - Mro dad kerel bučhi, naela khere.
Mamka vás bude čakať. - Mridaj tumen užarla.
Dobre, prídem a pohovoríme si. - Mište, avava a povakeraha peske.

V ŠKOLE | ANDRE ŠKOLA

Deti sa budú učiť čítať a písať. - O čhavore sikľona te genel the te irinel.
Budeme sa učiť aj novú pesničku. - Sikľuvaha the nevi džiji.
Kto zaspieva pesničku? - Ko džijavela džiji?
Eva má ťažkosti s matematikou. - La Eva hin pharipen la matematikaha.
Včera sme počítali do desať. - Ič genahas dži ko deš.
Zajtra sa naučíme básničku. - Tajsa sikľuvaha basňička.
Budeme písať nové písmená. - Irinaha neve pismena.
Ivan musí veľa písať. - O Ivan mušinel but te irinel.
Deti, poďme spievať! - Čhavale, džas te džijavel!
Deti, ideme von! - Čhavale, aven džas avri!
Deti, budeme čítať. - Čhavale, genaha.
Deti, budeme písať. - Čhavale, irinaha.
Deti, budeme počítať. - Čhavale, genaha.
Chcela by som pekne čítať a písať. - Kamavas bi šukares te genel the te irinel.
Keď budeš chodiť do školy, všetko sa naučíš. - Te phireha andre škola, sa sikľoha.
Príde pre teba brat? - Avela pal tute o phral?
Nakreslil si pekný obrázok. - Kreslinďal šukar kipocis (obrázkos).
Si veľmi šikovný. - Sal igen šikovno.

Teraz ideme jesť obed. - Kanake džas te chal o dilos.
Odložte všetko do skrinky. - Othoven sa andre skrinka.
Na obed sú buchty. - Po dilos hin buchti.
Jete radi buchty? - Chan rado buchti?
Umyte si ruky! - Thoven o vasta!
Budeme jesť pekne. - Chaha šukares.
Dobrú chuť. - Lačho chaviben.
Chutil ti obed? - Chuťinelas tuke o dilos?
Prečo si nejedol polievku? - Soske nachajal e zumin?
Ja nerád jem bielu polievku. - Me narado chav parňi zumin.
Mama varí lepšie jedlo. - Miri daj tavel feder chaben.
Rád jem mäso, zemiaky a kapustu. - Rado chav mas, kompira the armin.
Na Vianoce sme jedli ryby, šalát a kapustnicu. - Pre Karačoňa chahas mačhe, šalatos the arminakeri zumin.

Vonku sa budeme hrať s loptou. - Avri pes bajinaha la loptaha.
Kto chce, môže tancovať a spievať. - Ko kamel, šaj khelel vaj džijavel.
Janko, prečo nechceš ísť von? - Janko, soske nakames te džal avri?
Miška, prečo nechceš spievať? - Miška, soske nakames te džijavel?
Oblečte sa. - Uren pes.
Vyzlečte sa. - Čhiven pes tele.
Nie je ti zima? - Nane tut šil?
Nepi studenú vodu! - Napi šilalo paňi!
Urobím teplý čaj, dobre? - Kerava tači teja, mište?

Prečo Jožko nechodí do školy? - Soske o Jožkus naphirel andre škola?
Pani Baloghová, Jožko by mal chodiť do školy. - Pani Baloghova, o Jožko by majinďahas te phirel andre škola.
Už tri dni nebol v škole. - Imar trin džives nasas andre škola.
Je chorý? Bolí ho niečo? - Hino nasvalo? Dukhal les vareso?
V pondelok ideme s celou triedou do kina. - Hetvine džaha caja triedaha andre mozi.
Príde Dežko do školy? - Avela o Dežkus andre škola?
Dežko bol s mamou u doktora. - O Dežkus sas la daha ko doktoris.

Všetky deti budú cvičiť. - Savore čhavore cvičinena.
Ja nechcem cvičiť! - Me nakamav te cvičinel!
Bolia ma nohy. - Dukhan man o pindre.
Hovoríš pravdu? - Čačeste vakeres?
Sadni si a pozeraj sa, ako deti cvičia. - Beš tele u dikh, sar o čhavore cvičinen.
Zajtra budeš cvičiť s nami, dobre? - Tajsa cvičineha amenca, mište?

1 jeden - jekh
2 dva - duj
3 tri - trin
4 štyri - štar
5 päť - pandž
6 šesť - šov
7 sedem - efta
8 osem - ochto
9 deväť - eňa
10 desať - deš

11 jedenásť - dešujekh
12 dvanásť - dešuduj
13 trinásť - dešutrin
14 štrnásť - dešuštar
15 pätnásť - dešupandž
16 šestnásť - dešušov
17 sedemnásť - dešuefta
18 osemnásť - dešuochto
19 devätnásť - dešueňa
20 dvadsať - biš
21dvadsaťjeden - bišujekh
22 dvadsaťdva - bišuduj
23 dvadsaťtri - bišutrin
24 dvadsaťštyri - bišuštar
25 dvadsaťpäť - bišupandž
26 dvadsaťšesť - bišušov
27 dvadsaťsedem - bišuefta
28 dvadsaťosem - bišuochto
29 dvadsaťdeväť - bišueňa
30 tridsať - tranda
40 štyridsať - saranda

Dobrý deň - Lačho džives
Dovidenia - Ačhen Devleha (Ostávajte s Bohom)
Ďakujem - Paľikerav
Ako sa máš? - Sar sal?
Ako sa máte? - Sar san?
Svätý - Sentno
Svätá - Sentňi
Ľúbim ťa - Kamav tut
Ľúbiš ma? - Kames man?
Dobrú chuť - Lačho chaviben (Mište tuke te perel)
Prosím ťa - Mangav tut
Nechoď preč - Nadža ňikhaj
Škaredé - Džungales
Pekné - Šukares
Ideme čítať - Džas te genel
Ideme jesť - Džas te chal
Ideme domov - Džas khere
Ideme von - Džas avri
Ideme spievať - Džas the džijavel
Daj mi pusu - Čumide man
Daj mi ruku - An o vas
Chcem, aby si bol šťastný - Kamav, hoj te aves bachtalo
Áno - He
Nie - Na
Nerob to - Naker oda
Ide mi o teba - Džal mange pal tute
Poď sem - Av ade
Poď ku mne - Av kemande (Av kema)
Rozumiem - Achajuvav
Nerozumiem - Naachajuvav
Bože môj - Devla miro
Čo chceš? - So kames?
Čo robíš? - So keres?
Čo sa stalo? - So pes ačhija?
Myslím na teba - Gondoľinav pre tute
Chcem byť s tebou- Kamav te el tuha
Láska moja - Kamiben miro
Môj život - Miro dživipen

Ja - Me
Ty - Tu
On, Ona - Ov, Oj
My - Amen
Vy - Tumen
Oni - On

Ja hovorím - Me phenav
Ty hovoríš - Tu phenes
On hovorí - Ov phenel (vakerel)
My rozprávame - Amen vakeras
Vy rozprávate - Tumen vakeren
Oni rozprávajú - On vakeren

Ja mám - Man hin
Ty máš - Tut hin
On má - Les hin
Ona má - La hin
My máme - Amen hin
Vy máte - Tumen hin
Oni majú - Len hin

Ja nemám - Man nane
Ty nemáš - Tut nane
Je mi smutno - Phares mange hin
Bolí ma to - Dukhal man oda
Prečo? - Soske?
Koľko? - Keci?
Zajtra - Tajsa
Dnes - Ada džives
Včera - Ič
Ráno - Tosara
Večer - Rači

Ja viem - Me džanav
Ja neviem - Me nadžanav
Ty vieš - Tu džanes
Ty nevieš - Tu nadžanes

S kým si? - Kaha sal?
Už idem - Imar džav
Už ideš? - Imar aves?
Kedy prídeš? - Kana aveha?
Ja idem - Me džav
Ja prídem - Me avava
Ty ideš - Tu džas
Ty prídeš - Tu aveha
Čo budeš robiť? - So kereha?
Čo si robil včera? - So kerehas ič?
Čo hovoríš? - So vakeres?
Čo on povedal? - So ov phendža?
Čo si povedal? - So vakerehas?
Poviem ti to ráno - Phenava tuke oda tosara
Spíš? - Soves?

Ja som ešte v práci - Me som mek andre buči
Ja som v električke - Me som andre električka
Musím veľa pracovať - Mušinav te kerel but buči
Mám veľa práce - Hin man but buči

Čakám - Užarav
Čakaj - Užar
Poď so mnou - Av manca
Kto? - Ko?
Kde? - Kaj?
Sadni si - Beš tele
Malý(á) - Cikno(ni)
Veľký(á) - Baro(ri)
Pomaly - Polokores
Rýchlo - Siďar
Bež! Nebež! - Denaš! Nadenaš!
Ako sa voláš? - Sar pes vičines?
Volám sa … - Vičinav pes
Koľko máš rokov?- Keci tuke berš?
Odkiaľ si? - Khatar sal?
Kde si teraz? - Kaj sal kanake?
Kde ma budeš čakať? - Kaj man užareha?
Kedy ma budeš čakať? - Kana man užareha?
Zabudla som - Bisterdžom
Zabudol si - Bisterdžal


Pýtať sa - Te phučel (pes)
Opýtaj sa - Phuč
Chcem sa ťa opýtať - Kamav tutar te phučel
Nepýtaj sa - Naphuč
Zavolaj mi - Vičin mange
Zavolám ti - Vičinava tuke
Zazvoň mi - Brinkin mange
Zazvoním ti - Brinkinava tuke
Pozri sa - Dikh
Nepozeraj sa - Nadikh
Počúvaj - Šun
Prečo sa smeješ? - Soske asas?
Som smiešna? - Som po asaben?
Si smiešny - Sal po asaben


Nechaj ma - Muk man
Daj mi pokoj - De mange sirom
Trošku - Sikra
Zo srdca - Jilestar
Si rómka? - Sal romaňi?
Si róm? - Sal romano?
Polovične - Jepašuňi


Chrbát - Dumo
Hlava - Šero
Vlasy - Bala
Nos - Nakh
Oči - Jakha
Ústa - Vušta
Krk - Meň
Prsia - Čuča
Ruky - Vasta
Prsty - Angušťa
Žalúdok - Ďombra
Koleno - Khoč
Brucho - Per
Tvár - Muj
Nohy - Pindre
Topánky - Kamašťi


Čo, kto, ktorý, kde, kedy, ako, prečo-So, ko, savo, kaj, kana, sar, soske
Kto je ten chlapec? - Ko hin oda čho?
Čo je to? - So hin oda?
Kúpil som dve autá - Cindžom duj motora.
Kde je? - Kaj hin? – hino?
Kedy prídu? - Kana avena?
Prečo ona nechodieva načas do školy?-Soske oj phirel nasik andre škola?
Prečo prichádzaš tak neskoro? - Soske aves avke nasik?
Čo robí tvoja sestra? Píše. - So kerel tiri pheň? Irinel.
Kedy budú doma? - Kana ena khere?
Nikto to nevie. - Ňiko oda nadžanel.
Kde bývaš? Žiješ? - Kaj bešes? Džives?
S kým ideš? - Kaha džas?
Čo hľadáš? - So rodes?
Kto to tak povedal? - Ko oda avke phendža?
Odkiaľ prichádzajú? - Khatar aven?
Čo chce robiť? - So kamel te kerel?
Načo myslí? - Pre soste gondoľinel?
Komu sa mám poďakovať za obraz? – Kaske majinav te paľikerel vašo kipos?
Ako to urobíme? - Sar oda keraha?
Čo si o tom myslíš? - So peske pal oda gondoľines?
Kedy sa to stalo? - Kana pes oda ačhija?
Aká je tvoja adresa? - Savi hiňi tiri adresa?
Ktorý z tých chlapcov je Ján? - Ko kale čhavendar hino o Jankus?
Od koho si dostal peniaze? - Kastar chudľal o love?
Ktoré jazyky študuješ? - Save čhiba študines?
Kto ti to povedal? - Ko tuke phendža?
Čo je ťa do toho? - So hin tut andro oda?
To nič. - Oda nič.
Kde to položím? - Kaj oda te thovav?
Kto to urobil? - Ko oda kerdža?
Prečo si robiť starosti? - Soske peske tekerel starosti?
Kde, hore, dole, vpredu, vzadu - Kaj, upre, tele, anglal, palal
Kde si to našiel? - Kaj oda arakhľal?
Kde to je? Je to blízko. Je to ďaleko - Kaj hin oda? Hin oda pašes. Hin oda dur.
Na čo to je? - Pre soste koda hin?
Kde si to kúpil, dostal? - Kaj oda cindžal, chudľal?
Kto tam ešte bol? - Ko sas mek odoj?
Kedy odchádzaš? - Kana džas?
Čo keby sme išli spolu na obed? - So te geľamas khetane pro dilos?
Koľko máš rokov? - Keci tuke berša?
Kde a kedy si to počul? - Kaj u the kana oda šunďal?
Kedy si to poslal? - Kana oda bičhaďal?
Kedy si ho videl naposledy? - Kana les dikhľal naposledy?
Kto je tá žena? - Ko hin odi džuvľi?
Koho si ešte videl? - Kas mek dikhľal?
O čo ide? - Pal soste džal?
Kde tak asi býva? - Kaj avke bešel?
Čie je to auto? - Kaskero hin oda motoris?
Ako ďaleko je to odtiaľto? - Sar dur hin oda adarik?
Koľko ľudí je tam? - Keci manuša hine odoj?
Koľko chceš? - Keci kames?

Ako je to možné? - Sar oda avke šaj el?
Ako sa vám to páči - Sar pes tumenge oda tecinel

Kde bývaš? - Kaj bešes?
Bývam v strede mesta/na sídlisku. - Bešav maškaro fors/pro sidliskos.
Aká je tvoja adresa? - Savi hiňi tiri adresa?
Moja adresa je Ružová 5, Košice. - Miri adresa hiňi Ružová 5, Košice.
Máte veľký byt? - Hin tumen baro kher?
Nie, tri izby a kuchyňu. - Na, trin khera, the jekh kuchňa.
Na ktorom poschodí bývaš? - Pro savo poschodie bešes?
Bývam na prvom poschodí. - Bešav pro eršino poschodie.
Chceš vidieť náš byt/dom? - Kames te dikhel amaro kher?
Príď sa pozrieť na náš byt/dom. - Av te dikhel pro amaro kher.
Môžeme si niečo uvariť v kuchyni? - Šaj peske vareso tavas andre kuchňa?

Otec/matka - dad/daj
Brat/sestra - phral/pheň
Syn/dcéra/deti - čho/čhaj/čhavore
Starý otec/Stará matka - phuri dad/phuri daj
Strýko/teta - bačis/nena
Švagor/švagriná - šogoris/šogorkiňa
Bratranec/sesternica - bratrancos/sesternica
Svokor/svokra - sastro/sasuj
Manžel/manželka - rom/romňi
Vnuk/vnučka - lačhakero čho/lačhakeri čhaj
Nevlastný otec - čimos
Máš ženu/muža? - Hin tut romňi/rom?
Áno, už desať rokov. - He, imar deš berš.
Máte deti? - Hin tumen čhavore?
Máme jedného syna a jednu dcéru. - Hin amen jekh čho the jekh čhaj.
Môj brat má ženu/nemá ženu. - Mire phrales hin romňi/nane romňi.
Moja sestra nežije s mužom. - Miri pheň nadživel le romeha.
Svadba bude v marci. - Bijav ela andro marcos.
Kde bude svadba? - Kaj ela o bijav?
Moja manželka sa narodila v Jasove. - Miri romňi uľiľa Jasoste.
Koľko rokov má váš syn? - Keci beršengero hino tumaro čho? /Keci berš hin tumare čhaske?
Môj starší syn má jedenásť rokov. - Miro phureder čho hino dešujek beršeskero. /Mire phureder čhaske hin dešujek berš./
Nevedel som, že máš sestru. - Nadžanavas hoj tut hin pheň.
Môj syn veľmi rád športuje. - Miro čho igen rado športinel.
Dcéra rada varí. - E čhaj rado tavel.

Aký je?/Aká je? - Savo hino?/Savi hiňi?
Je veľmi vysoký/nízky. - Hino igen učo/cikno.
Má dobrú postavu. - Hin les šukar postava.
Je to chudé dievča. - Hiňi šuki/saňi čhaj.
Jej priateľka je tlstá. - Lakeri baratkiňa hiňi thuľi.
Môj dedo je starý. - Miro papus hino phuro.
Jej zelené oči sú krásne. - Lakere zelene jakha hine šukar.
Môj brat je pekný muž. - Miro phral hino šukar rom.
Ja mám modré oči a on má hnedé. - Man hin kike jakha, la hin hňede.
On je škaredý. - Ov hino džungalo.

Prečo si smutný? - Soske sal smutno?
On je šťastný. - Ov hino bachtalo.
Ona je zlá a lenivá. - Oj hiňi nalačhi the lenivo.
Tento chlapec je veľmi zvedavý. - Ada čhavo hino igen zvedavo/kivančošno.
Dávaj na seba pozor. - Viďazin pre tute.
Múdry človek. - Goďaver manuš.
Veľmi zvedavá žena. - Igen zvedavo/kivančošňi džuvľi.
On je lakomý muž. - Ov hino hamišno.
Môj syn je najlepší študent. - Miro čho hino jekhfeder študentos.
Daj mi viac peňazí. - De man buter love.
Pavol pracuje najviac. - O Pavol kerel jekhbuter.
On má viac šťastia ako rozumu. - Les hin buter bacht sar godži.
Pre pravdu sa každý hnevá. - Vaš o čačipen sako rušel.
Verím ti. Veríme vám. - Pačav tuke. Pačas tumenge.
Najšťastnejší muž na svete. - Jekhbachtaleder murš pro svetos/pre luma.
Mária je najkrajšie dievča, aké poznám.- E Maria hiňi jekhšukarader čhaj sava prindžarav.

Chcem zavolať pánovi Baloghovi. - Kamav te vičinel le Balogoske.
Máte telefónny zoznam? - Hin tumen telefonno zoznamos?
Áno, tu je. - He, ade hino/ he, ake hino.
Kto volá? Volá Ervín. - Ko vičinel? Vičinel o Ervin.
Môžeš mi zavolať v stredu večer? - Šaj mange vičines stredone rači?
Aké je tvoje telefónne číslo? - Savo hin tiro telefonno samos?
Zavolaj mi zajtra. - Vičin mange tajsa.
Chcem hovoriť s tvojou sestrou. - Kamav te vakerel tira/tra pheňaha.
Nie je doma. - Nane khere.
Mám jej povedať, aby ti zavolala? - Majinav lake te phenel hoj te vičinel tuke?
Už som jej volal dvakrát. - Imar duvar lake vičinďom.
Prosím, hovor hlasnejšie, nepočujem ťa.- Mangav tut, vaker zoraleder, našunďol tut.
Počkaj chvíľku. - Užar sikra.

Koľko stojí táto izba? - Keci mol ada kher?
Je to veľmi drahé. - Oda hin igen dragano.
Kde je moja taška? - Kaj hiňi miri taška?
Zobuď ma ráno o šiestej. - Uštav man tosara šovorendar.

Koľko mám zaplatiť? - Keci majinav te počinel?
Auto sa pokazilo. - O motoris mosajija.
Zavolajte mi opravára. - Vičinen mange le opravaris.
Kedy to bude hotové? - Kana oda ela kisno?
O tri dni. - Palo trin džives.

Kde budeme jesť? V reštaurácii. - Kaj chaha? Andre reštauracija.
Budete jesť aj polievku? - Chaha the zumin?
Nepoznám toto jedlo. - Naprindžarav ada chaben.
Máte zeleninu? - Hin tumen zelenina?
Pil si pivo? - Pijal lovina?
Chceš ešte niečo? - Kames mek vareso?
Nie som hladný. Som smädný. - Nasom bokhalo. Som somňašno/smedno.
Čo budeš piť? - So pijeha?
Prineste mi fľašu červeného vína. - Anen mange caklos joji mol.
Ďakujem, všetko mi chutilo. - Paľikerav, sa mange chuťinelas.
Svadba - Bijav, vera Krstiny - Boľipen

Aké je počasie? - Savo hin idejos?
Je pekný deň./Je škaredý deň. - Šukar džives./Džungalo džives.
Je veľmi teplo./Je veľmi zima. - Igen tato./Igen šil.
Fúka vietor. - Phurdel e balvaj.
Svieti slnko. - Sitinel o kham.
Je veľmi veľká zima. - Igen baro šil hin.
Bude búrka. Prší. - Ela burka. Del brišind.
Sneží a mrzne. - Del o jiv the faďinel.
Zober si kabát, bude pršať. - Le peske e guba, dela brišind.

Ako sa cítiš? - Sar pes irzines/ciťines?
Dnes mi je lepšie ako včera. - Ada džives mange hin feder sar ič.
Som chorý./Som unavený. - Som nasvalo./Som unavimen.
Kašlem a som prechladený. - Khasav u mek som prechlaďimen.
Pichalo ma v chrbte. - Surinlas man andro dumo.
Mám asi teplotu. - Hin man talam horučka.
Bolí ma hrdlo. - Dukhal man o kirlo.
Zvracal, omdlel. - Čhankerlas, mengisajija.
Zomrel na rakovinu. - Muja pre rakovina.
Nech ide k lekárovi. - Midžal ko doktoris.
Spadol som a udrel som si koleno. - Pejom the demaďom peske e khoč.
Zlomil som si ľavú ruku. - Phagľom peske o balugno vast.
Zavolajte lekára. - Vičinen le doktoris.
Bolí ma hlava. - Dukhal man o šero.
Nechcem jesť. - Nakamav te chal.
Spím zle a potím sa. - Sovav namište the poťinav pes.
Ťažko dýcham a silno kašlem. - Phares dichinav the zorales khasav.
Otvor ústa. - Phundrav o muj.
Nedýchaj, ľahni si. - Nadichin, pašťuv tuke.
Vezmeš si lieky, bude ti lepšie. - Leha peske o prašky, ela tuke feder.

Kde pracuješ? - Kaj keres buči?
V úrade. Som sekretárka. - Pro urados. Som sekretarka.
Ona stratila zamestnanie/prácu. - Oj našaďa e buči.
Môj kamarát nemá prácu. - Mire baratos nane buči.
Aký máš plat?/Koľko zarábaš? - Keci zarodes?
On je dôchodca. - Ov hino dvochodcas.

Koľko to stojí? - Keci oda mol?
Prosíte si ešte niečo? - Kamen mek vareso?
Táto košeľa je lacná/drahá. - Ada gad nane dragano/hino dragano.
Dajte mi ešte bielu košeľu. - Den man mek parno gad.
Máte červenú sukňu? - Hin tumen ľoľi rokľa?
To je veľmi drahé. - Oda hin igen dragano.
Chcela by som sa pozrieť na čiernu sukňu.- Kamavas bi te dikhel pe kaľi rokľa.
Toto si kúpim, ďakujem. - Ada peske cinava, paľikerav.
Zaplatím./Platím. - Počinav.

Chlieb - Maro
Cibuľa - Purum
Maslo - Čhil
zemiaky - gruľi, kompira, bandurky
mlieko - thut
zelenina - zelenina
syr - siros
mäso - mas
saláma - salama
tvaroh - ciral
halušky - halušky
palacinky - palačinky
zemiakové placky - klepčanky/malešňiki
buchty - buchty
koláče - bokeja
pirohy - pišoty
kapusta - armin
polievka - zumin
soľ - lon
cukor - cukros
ocot - šut
med - medos
čierne korenie - papros
červená paprika - ľoľi paprika
cesto - chumer

hrniec - piri
tanier - taňiris
pohár/šálka - poharis/šalka
lyžica - roj
nôž - čhuri
vidlička - vidlička
vareška - kaštuňi roj

Kedy sa stretneme? - Kana pes arakhaha?
Kde sa stretneme? - Kaj pes arakhaha?
Kedy a kde sa stretneme? - Kana the kaj pes arakhaha?
Kde ma počkáš? - Kaj man užareha?
Kde ťa mám počkať? - Kaj tut majinav te užarel?
Počkám ťa doma. - Užarava tut khere.
Počkaj ma pred domom. - Užar man paš o kher.


Kto to spieva? - Ko oda džijavel?
To je pekná pieseň. - Oda hin šukar džiji(giľi)
To spievaš ty? - Oda džijaves tu?
Pekne spievaš. - Šukares džijaves.
Pusti mi tú pieseň ešte raz. - Muk mange odi džiji mek jekhvar.
Nauč ma to spievať. - Sikav man oda te džijavel.
Zaspievajme si to spolu. - Aven džijavas oda khetane.
Kúpim si to CD-čko. - Cinava peske oda CD-čkos.
Rád/rada počúvam cigánske piesne. - Rado šunav romane džija.
Niektoré sú veľmi smutné. - Varesave hine igen žajošne.
O čom sa tam spieva? - Pal soste pes odoj džijavel?
Prelož mi to. - Prethov mange oda.
Pôjdeme na zábavu? - Džaha pro balos?
Kedy budú vystupovať? - Kana vistupinena?
Kedy/o ktorej začínajú? - Kecorendar kezdinen?
Kedy sa to končí? - Kana pes oda končinel?
Veľmi sa mi to páčilo. - Igen pes mange oda pačinlas/tecinelas.
Hrali výborne. - Bašavenas igen mište.
Cigánske hlasy - Romane hangi
Prečo už spolu nehráte? - Soske imar khetane nabašaven?
Poďme do Romathanu na premiéru. - Aven džas andro Romathan pre premiera.
O čom bude nová hra? - Palsoste ela nevi hra?
Hrá ešte v Romathane Žaneta? - Bajinel mek andro Romathan e Žaneta?
Prečo odišla? - Soske odgeja?
To je škoda, páčila sa mi, aj tebe? - Oda hin zijang pačinelas/tecinelas pes mange, the tuke?
Prídeme ešte niekedy? - Avaha mek varekana?
Rada chodím do divadla. - Rado phirav andro divadlos.
Rád chodíš do divadla? - Rado phires andro divadlos?
Musím zistiť, aký program má Romathan. - Mušinav pes te dodžanel, savo programos hin le Romathan.


V ŠK

História rómskeho jazyka
Rómsky jazyk patrí medzi najdôležitejšie prvky vedomia rómskeho etnika. Patrí do skupiny indoeurópskych jazykov. Prenášal sa hlavne ústnym podaním. Bol a je jazykom etnickej skupiny Rómov a prostredníctvom neho sa Rómovia dohovoria všade na svete, aj keď komunikujú viac či menej odlišnými dialektmi. Historicko-porovnávacie, antropologické, ale predovšetkým jazykovedné štúdie objavili indický pôvod Rómov a úzke vzťahy rómčiny s niektorými novoindickými jazykmi, a to predovšetkým s hindštinou.

K odhaleniu pôvodu Rómov prispelo zistenie kalvínskeho kňaza Ištvána Vályiho z okolia Komárna, ktorý študoval v 2. polovici 18. Storočia v holandskom meste Leiden. Tam sa zoznámil s tromi indickými študentmi. Ich jazyk mu nápadne pripomínal jazyk Rómov z okolia jeho rodiska, zapísal si od nich tisíc slov aj s významom. Keď sa vrátil domov a prečítal indické slová miestnym Rómom, títo mu väčšinu z nich vedeli správne preložiť. Správa o tejto udalosti z roku 1763 podnietila mnohých jazykovedcov.

Teóriu o pôvode Rómov rozpracoval Samuel Augustíni ab Hortis evanjelický kňaz z Levoče pôsobiaci v Kežmarku. Najznámejšia je jeho monografia Cigáni v Uhorsku. Svoj záujem sústredil na Uhorsko a Sedmohradsko. Popisoval niektoré špecifické vlastnosti tohto etnika.

Ján Čaplovič – etnograf – pôsobil v Banskej Bystrici, vo Viedni. Jeho dielo Slováci v Uhorsku popisuje, že každý národ má právo na sebauplatnenie, neexistuje nadriadený a podriadený národ, sú rovnocenné. Sústredil sa na zber, popis, spracovanie dokladov hmotnej kultúry a to najmä vidieckeho roľníckeho obyvateľstva (sídla, kroje, výšivky).

Ďalší, ktorý prispel je Heinrich Grellman, dielo Die Zigeuner – urobil systematické porovnávanie rómčiny s novoindickými jazykmi.

Intenzívne dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo aj v 19. storočí zásluhou lingvistu Augusta Fridricha Potta. Vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu štúdiu rómčiny (1844) Cigáni v Európe a Ázií.

Anglický lingvista Turner postavil hypotézu, že predkovia Rómov nepochádzajú z Pandžábu, ale z Rádžasthánu – strednej Indie. Táto domnienka je dodnes akceptovaná, pretože ďalšie výsledky nepriniesli žiadne protiargumenty.

Turner rozdelil rómčinu do troch skupín:

1.Európska (rómčina)
2.Arménska (lomčina)
3.Syrská (domčina).

Na Slovensku je Juraj Jozef Ihnatko prvým romistom, ktorý sa zaoberal otázkami postavenia slovanských jazykov medzi indoeuropskými jazykmi. V roku 1877 v maďarčine na 105 stranách vreckového formátu vyšlo jeho dielo Cigány nyelv (Cigánsky jazyk). Predkladá v ňom na filologickej úrovni tak dovtedajšie vedomosti, novšie poznatky o morfológii rómčiny a tvorbe slov.

Antoni Kalina (1846-1906) – prvý profesor slovanskej filológie na univerzite v Ľvove. Dielo La langue des Tziganes slovaques zhrňa výsledky Kalinových jazykovedných výskumov získaných v roku 1874 pri jeho cestách prevažne po západnom Slovensku. Podrobne sa zaoberal fonetikou a morfológiou aj lexikou. Rozpracoval dialekty aj poddialekty rómskeho jazyka. Jeho prínos do romistiky na Slovensku je obrovský.Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc. sa narodila 10. júna 1933 v Prahe. Po štúdiu hindčiny, urdčiny a bengálčiny na Filozofickej fakulte UK v Prahe (v rokoch 1951-1956) podnikla niekoľko študijných ciest do Indie. Záujem o indické jazyky čoskoro rozšírila aj o ďalší jazyk z tejto skupiny o rómčinu, s čím bolo od začiatku späté aj poznávanie kultúry a spôsobu života samotných Rómov.

Prvá výskumná cesta Mileny Hübschmannovej k Rómom na Slovensko sa uskutočnila v roku 1953, odvtedy sem prichádzala pravidelne. Jedným z prvých výsledkov jej terénnych výskumov bolo vydanie zbierky Cikánské písně (1960). Aby mala možnosť bezprostredne spoznávať život Rómov, v školskom roku 1968/1969 sa zamestnala ako učiteľka materskej škôlky priamo v rómskej osade v Rakúsoch pri Kežmarku. Hoci ťažiskom jej výskumov sa stali slovenskí Rómovia, uskutočnila výskumy aj v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. V rokoch 1968 -1974 pracovala M. Hübschmannová v Ústave pre filozofiu a sociológiu ČSAV, v rokoch 1974 - 1975 na Pedagogickej fakulte UK. Pretože nesúhlasila s asimilačnou politikou štátu zameranou proti Rómom (v rokoch 1969-1973 sa angažovala ako predsedníčka spoločensko-vednej komisie vo Zväze Cigánov-Rómov, ktorý bol v roku 1973 násilne zrušený), v období tzv. normalizácie (v rokoch 1975-1982) bola bez stáleho zamestnania; na Slovensku v tomto období nesmela publikovať. Ešte v roku 1973 stihla publikovať Romské pohádky, ktoré sú prepisom a prekladom autentických rozprávaní zaznamenaných v teréne. Ťažiskom záujmu M. Hübschmannovej bol výskum rómskeho jazyka. Nadviazala na bádania lingvistu Jiřího Lípu, ktorý vo svojej práci (Příručka cikánštiny, 1963) vychádzal z rómskych nárečí oblasti Humenného, rozšírila svoj záber na ďalšie východoslovenské rómske dialekty, ktoré povýšila na štandardizovaný rómsky jazyk, nachádzajúci dnes široké uplatnenie v periodickej rómskej tlači, literárnej tvorbe rómskych autorov, v predstaveniach košického divadla Romathan, v rozhlasovom i televíznom vysielaní pre Rómov, a to tak na Slovensku, ako i v Česku. Okrem vydania základnej odbornej literatúry v tejto oblasti (Základy romštiny,1974, Rómsko-český a česko-rómsky kapesní slovník, 1991), sa od 70-tych rokov venovala výučbe rómčiny. Od roku 1996 aktívne pracovala v jazykovednej komisii (Centre des Études Tsiganes), pôsobiacej pri Univerzite Reného Descarta v Paríži, pri koncipovaní tzv. medzinárodnej rómčiny. V 80-tych rokoch 20. storočia bolo aj postupné upúšťanie od tabuizovania rómskej problematiky, čo umožnilo M. Hübschmannovej opätovne publikovať, na Slovensku najmä v časopise Slovenský národopis, kde v tomto období vyšla aj jedna z jej najvýznamnejších štúdií Viera v mula u slovenských Rómov.

V Romano ľil / Romano nevo ľil publikovala v rokoch 1992-1993 na pokračovanie Osudy slovenských Rómov v 2. svetovej vojne (svedectvá pamätníkov). V roku 1991 vydala zbierku prísloví Goďaver lava phure Romendar Moudrá slova starých Romů. Zaujímavým pokusom o vysvetlenie kultúrnych rozdielov medzi Rómami a majoritným obyvateľstvom je publikácia Šaj pes dovakeras / Můžeme se domluvit . Jedným z dôsledkov politického prevratu v roku 1989 bola aj zmena štátnej politiky vo vzťahu k Rómom, ktorým bol priznaný štatút etnickej minority (národnostnej menšiny), právo na rozvoj vlastného jazyka a kultúry. M. Hübschmannová cieľavedome vyhľadávala a podporovala talentovaných rómskych jedincov amatérskych výtvarníkov a najmä literátov, ktorých odborne pripravovala pre samostatnú literárnu tvorbu v rómskom jazyku. Jej zásluhou vyšla aj autobiografia najvýznamnejšej rómskej spisovateľky zo Slovenska Eleny Lackovej (1921-2003) Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou (1997) Od roku 1991 M. Hübschmannová pravidelne prednášala na Filozofickej fakulte UK v Prahe, kde pôsobí odbor rómčiny a romistiky. V roku 1994 založila odborný romistický časopis Romano džaniben (jednotlivé príspevky sú tu uverejňované v českom, slovenskom a rómskom jazyku), ktorého bola šéfredaktorkou. Desiatkami populárno-vedeckých článkov prispela do rôznych rómskych i nerómskych časopisov, ako odborná konzultantka spolupracovala s Múzeom rómskej kultúry v Brne, opakovane sa podieľala na príprave a realizácii rozhlasových a televíznych programov s rómskou problematikou.

Milena Hübschmannová 8. septembra 2005 na svojej ceste v Juhoafrickej republike pri autonehode tragicky zomrela. Jej profesný i súkromný život bol spätý so Slovenskom.

Záver:

Každá etnická skupina má svoju špecifickú komunikačnú symboliku, ktorú zdokonaľuje dopĺňa a čistí, aby sa ňou mohli jej príslušníci medzi sebou navzájom dorozumieť. Je ňou jazyk a kultúrne zvyklosti. Vďaka celoeurópskej tendencii zachovávať a rozvíjať jazyky menšín sa presadzuje názor, že každý jazyk je jedinečným kultúrnym bohatstvom, ktoré by sa malo ochraňovať a pestovať. Každý jazyk má schopnosť rozvíjať ľudské vedomie, vyjadrovať a sprostredkovávať ľudské poznatky, vedomosti a pocity.

Rómčina bola až donedávna iba jazykom hovorovým, bez písomnej normy. V posledných desaťročiach sa v rôznych krajinách začala konštituovať aj písomná norma, v niektorých prípadoch prišlo aj k jej kodifikácii. U nás ku kodifikácii došlo v r. 1971, keď jazyková komisia pri vtedy existujúcom Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny. Vychádzalo sa z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny. Bola v zásade prijatá slovenská abeceda vrátane diakritických znamienok, ktoré sú však používané podľa odlišných pravidiel.

Na Slovensku má rómčina svoje regionálne varianty, ktoré sa od seba odlišujú len nevýraznými osobitosťami. Rómsky jazyk, ako každý živý jazyk, má viacero územných variantov (geografické nárečia, dialekty). Početnú prevahu a najvýraznejšiu jazykovú priebojnosť majú Rómovia pôvodom z východného Slovenska, a preto sa východoslovenský dialekt stal aj základom pre gramatiku a slovník s frazeológiou a prehľadom gramatiky, ktorý bol vydaný v roku 1991. Východoslovenská rómčina tvorí aj základ pre Učebnicu slovenskej rómčiny a Kľúč k učebnici slovenskej rómčiny, ktoré boli vydané v roku 1999 v rómsko-českej verzii od autorky Hany Šebkovej.

V súvislosti s kodifikáciou jazyka sa používajú pojmy kodifikácia pravopisu a štandardizácia jazyka. Pravopisné pravidlá sa môžu stanoviť dohodou či konvenciou. Občas sa pravidlá pravopisu môžu zmeniť v súlade s vývojom jazyka, ale v určenom období sú jednoznačne záväzné. Kodifikovať jazyk, pokiaľ nechceme vytvoriť umelú formu jazyka, nie je možné. Štandardizácia sa chápe ako spontánny rozvoj jazyka, ktorý je tolerantný voči regionálnym odlišnostiam. Iba rozsiahla komunikačná prax, v ktorej sa bude uplatňovať písaný jazyk, ukáže, ktoré alternatívy sú prijateľné, a ktoré nie.

Rómsky holokaust je zamlčovanou kapitolou slovenskej histórie

V pondelok uplynie 60 rokov od zrušenia tzv. cigánskeho rodinného tábora vo vyhladzovacom nacistickom tábore Osvienčim, kedy zahynulo posledných tritisíc žien, detí a starcov v plynových komorách. Tento deň je pamätným dňom rómskeho holokaustu Porraimos. Nadácia Milana Šimečku pri tejto príležitosti upozorňuje na osudy Rómov počas II. svetovej vojny, ktorých občianske a ľudské práva pošliapala rasistická legislatíva mnohých štátov Európy.

Rómsky holokaust je stále podľa nadácie zamlčovanou kapitolou slovenskej histórie, hoci je našim dedičstvom, s ktorým je potrebné sa vyrovnať.
Nadácia Milana Šimečku sa preto snaží tému rómskeho holokaustu priblížiť verejnosti prostredníctvom publikácií a vzdelávacích programov. So svedkami holokaustu - s viac ako 60 Rómami a 150 Židmi z rôznych regiónov Slovenska nahrala viacero videozáznamov ich príbehov. Svedectvá prinášajú odpovede na mnohé doteraz nezodpovedané otázky, ale predovšetkým informácie o protižidovských a protirómskych opatreniach.
V Európe sa celkový počet obetí prenasledovania počas II. svetovej vojny, označených za Cigánov alebo cigánskych miešancov ohrozujúcich čistotu rasy, vyšplhal na viac ako pol milióna. V samotnom cigánskom osvienčimskom tábore zahynulo asi 23 tisíc ľudí. Nie je ľahké určiť presný počet všetkých obetí na Slovensku, keďže väčšina z nich bola postrieľaná v lesoch a pochovaná v neoznačených masových hroboch, upozorňuje Nadácia Milana Šimečku. Preto je podľa nej dôležité sústrediť sa na lokálne dejiny, kde represálie voči Rómom prebiehali v závislosti od iniciatívy miestnych politických štruktúr. Aj keď totiž podľa nadácie na Slovensku neprerástli tieto perzekúcie do takých rozmerov ako v okolitých krajinách, legislatíva na vyriešenie cigánskej otázky sa pripravovala. Rasové prenasledovanie Rómov zo strany slovenského vojnového štátu predstavovali pracovné útvary pre asociálne živly, pracovné vojenské oddiely a celý rad nariadení obmedzujúcich ich občianske a ľudské práva. A napokon, po potlačení SNP na viacerých miestach Slovenska došlo aj k masovému vyvražďovaniu Rómov nemeckými zásahovými jednotkami SS a pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy, napríklad v Čiernom Balogu, Detve, Kremničke, či v Dubnici nad Váhom, dodáva nezisková organizácia.
Nadácia Milana Šimečku na Slovensku pôsobí od roku 1991 a jej cieľom je upozorňovať na prehliadané spoločenské javy. V súčasnosti pripravuje medzi iným aj programy - S Rómami žiť budeme. Ide o to ako..., Osudy tých, ktorí prežili holokaust a Výchova k ľudským právam je ľudským právom. Agentúru SITA informoval Martin Fotta z Nadácie Milana Šimečku.

POCUJ HOLOKAUST JE NIC OPROTI TOMU CO ROBIA ZIDIA TERAS V PALESTINE A ZA DRUHE NAUC SA NAJPRV ROZPRAVAT RIADNE SLOVENSKY AS POTOM TU PIS ROMSKY SLOVNIK KTORYM LEN KAZIS NASE DETI

Čo je na Tom niekoho to zaujíma a niekoho nie nemusíš čítať keď nechceš