Ležala na jednom konci postele chrbtom otočená k nemu. On si potichu zbieral veci po izbe a chystal sa na odchod. Opatrne vychádzal z izby.
...Jasne kľudne sa na tajnáča vytrať preč..vôbec to nebude trápne.
- Nechcel som ťa zobudiť.
Vrátil sa späť do izby a sadol si na druhý koniec postele. Ona bola stále otočená chrbtom k nemu.
-Nepozrieš sa na mňa?
- Nie.
- Prosím.
Otočila sa a zahľadela sa mu do očí. Usmial sa...a ona tiež. Prisunul sa k nej bližšie a pohladkal ju po nohe.
- Bola to krásna noc.
- Fakt? Tak málo ti stačí ku šťastiu?..,že nepotrebuješ ani sex? Vyspať sa tu môžeš hocikedy..ak tu bude voľno.
Usmial sa..a pozeral jej do očí. Keď sa usmiala aj ona..spýtal sa jej..
- Môžem ťa objať?
- Nie.
- Mmh, prečo?
- Neviem.
- A kedy budeš vedieť?
- Za chvíľku.
- Dobre tak ja ešte chvíľku počkám.
- Mal si naponáhlo nie?
Opäť nič nepovedal len sa usmial a pohladil ju po ruke. A,keď mu úsmev opätovala..zohol sa k nej a objal ju. Tým jeho macovským objatím.
Držala sa ho pevne..okolo krku..ako malé dieťa. A vtedy jej vypadla slza. Kotúľala sa jej po líci, úplne pomaly. Rýchlo si ju nenápadne zotrela rukávom, aby si nič nevšimol. Potľapkala ho po chrbte..usmiala sa a povedala..
- Tak už vypadni.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  7. 4. 2013 03:39
paci sa mi, ked niekto malom vie povedat tak moc!
 fotka
malabria  7. 4. 2013 14:05
@antifunebracka ,lebo menej je niekedy viac
Napíš svoj komentár