Malabria: Vzduchoprázdno

Mám 25 rokov a dúfam teda,že celý život pred sebou no často ma prenasledujú rôzne stavy. Hanbím sa zato..hanbím sa za seba. Mnohí ľudia dennodenne doslova prežívajú len tak zo dňa na deň kde sa dá a ja márnotratne fňukám a mrnčím nad niečím čo vlastne ani nemá pádny dôvod. Je to hanba...rozmýšľam nad tým či je to rozmaznanosť..či je to od dobroty,alebo čím to vlastne je. Pred rokmi už teraz...to takto nebolo. Nemala som problémy tak neboli ani stavy. Neveriacky sa presviedčam o tom aký bordel niektoré veci dokážu spôsobiť v človeku.
Človek stárne a zrazu na sebe cíti ťarchu. Ťarchu všetkého naokolo. Raz nás ubíja práca,raz vzťah,raz ničnerobenie a inokedy je to život ako taký. Poznám človeka,ktorý mi je veľmi blízky a ten tvrdí,že raz sa nám karmou všetko zle vráti. V náväznosti nato sa zamýšľam nad tým kedy som stihla napáchať toľko zla,ktoré sa mi teraz vracia v tejto podobe. A aj,keď už dávno o sebe tvrdím, že sa necítim byť dobrým človekom...tí čo ma v poslednej dobe obkolesujú sú oveľa horší. Všade samé intrigy,posmešky a klamstvo. Niekedy sa to proste nedá zniesť. A už vôbec nie ak nemáte pri sebe niekoho kto vám nesebecky otrčí svoje rameno na ktorom si môžete pomrnčať a poplakať. Niekedy je fajn si pomrnčať a posťažovať sa,ale samozrejme nad vecami,ktoré za to stoja. Ja som mala takého človeka a bolo to fajn,keď trebalo plakať tak sme plakali (alebo aspoň ja),keď trebalo nadávať tak sme nadávali a,keď sa trebalo smiať tak sme sa smiali. A neviem teda ako je to u vás ostatných,ale mne dáva dosť zabrať kým nadobudnem u človeka ten pocit,že mu proste môžem povedať naozaj všetko bezohľadu nato aké je to trápne,alebo hnusné.Proste sa mu otvoriť. Pri tomto človeku sa mi to podarilo a klapalo to bez akejkolvek tej chémie..proste to šlo..chybou bolo to,že sa to stalo akousi samozrejmosťou. Až zrazu to život zariadil tak nejak inak a z toho priateľa sa stal len akýsi kamarát. Zrazu som si uvedomila,že som bola skôr preňho akousi výplňou volného času,ktorého mal vtedy tak veľa. A nevedel ako s ním naložiť. A ako bonus mal k tomu tu,že som mu bola vŕbou.Ale už nie je nič z toho čo bolo a ja som zistila,že veci,ktoré sú pre nás samozrejmosťou majú pre nás väčší význam ako si myslíme. Nuž spomeniem vetu,ktorú niekto nemá rád a,keď ju spomeniem pretáča očami,ale ľudia prichádzajú a ľudia odchádzajú.No každý z tých,ktorí prišli v nás zanechajú kus zo seba. A tak je to niekedy veľmi bolestivé a niekedy zanedbateľne. O tom,ktorou z týchto možností som prešla po odchode tohto človeka z môjho života radšej pomlčím. No niekedy mi chýba..chýba mi niekedy sa úplne do prázdna vyrozprávať. Proste dostať to všetko slovami zo seba preč,lebo nie je to jednoduché nie je to ako špina,ktorá sa dá zmyť...je to príliš hlboko nato,aby sme to zo seba dostali len tak na povel.
Mám pri sebe síce človeka,ktorý je mojou súčasťou a momentálne je mojou najbližšou polovičkou. Nie je mi len partnerom,ale je mi aj priateľom. Je človekom,ktorý so mnou žije,smeje sa,zaspáva...,ktorý je proste so mnou stále. Pozná moje muchy,myšlienky,názory,pochody všetko...vie kedy sa ma ako zachovať a vie čo mi vadí a čo mám naopak rada. A môžem mu povedať tak isto všetko..môžem sa mu posťažovať,zdôveriť aj si pri ňom poplakať,ale nie je to ako priateľ. Stále je to partner je to človek,ktorého milujem a ktorému,keď sa naňho hnevám nemôžem povedať hocičo len,aby som uvolnila svoj hnev bez ohľadu nato či mu ublížim,alebo nie. Čo si budeme klamať,verím tomu,že aj ona ma niekoho takého nejakú tu spriaznenú dušu pri ktorej si na mňa pohundre a ponadáva. Pri,ktorej o mne už aspoň 100 krát zapochyboval. Ja viem,že to so mnou vôbec nemá ľahké. Už len preto,že častokrát leziem sama sebe na nervy. Viem,že sa niekedy ku mne treba chovať ako k rozmaznanému decku.Nezazlievam mu to. V skutočnosti nie,ale keď mám tieto svoje stavy tak si hovorím,že to nie je fér,že o mne rozpráva o mne za mojím chrbtom veci,ktoré by mne nepovedal a pýtam sa sama seba prečo?!...potom sa upokojím návaly negatívnej energie ma prejdu a ja si hovorím: Šibe ti?!..a čo je na tom zlé? A zrazu v tom nevidím logiku. Už som sa pár krát aj pohrávala s myšlienkou či nemám nábeh na schizofréniu Keď som v tomto hlúpom psychickom rozpoložení tak mi vadia vecí,ktoré mi v čase,keď mám čistú hlavu prídu úplne normálne.
Som prehnane emotívna. Všetko riešim za horúca,lebo je vo mne adrenalín a ja mám vtedy väčšiu guráž..s chladnou hlavou vidím veci inak a nechávam ich plynúť čo sa najprv zdá fajn,ale ono sa to z vás len tak nevyparí. Hromadí sa to..tam niekde vo mne hlboko a zrazu... BOOM!...
A spustí sa ten istý kolotoč stále dookola a dookola a dookola.. Dovolím sa vrátiť sa na začiatok a začať nový odsek rovnakou vetou...
Mám 25 rokov a....rútim sa smerom,ktorým som nechcela. Rútim sa smerom k davu do ktorého som nikdy nechcela zapadnúť a nikdy som nechcela mať ich priority. Priznám sa často krát sa sama pred sebou obhajujem tým,že to preto,lebo som dospela. Hlúposť!...je to hlúposť. Dospelé by bolo chovať sa podľa vlastného presvedčenia...podľa toho čo naozaj cítim a čo naozaj chcem. Ale...viem čo chcem?...asi nie. Mám 25 rokov a sama neviem čo chcem. Možno to nie je až taka katastrofa ako to momentálne vidím,lebo kedysi mi niekto povedal,že: "Nevadí ak nevieš čo chceš,hlavne ja,že vieš čo nechceš." A ja viem čo nechcem...nechcem to čo sa momentálne deje.
Cítim sa byť podvedená..ľudmi,ktorých som mala rada...ľudmi,ktorých mám rada...a bolí to..bolí to viac ako,keď ma podvádzajú tí,ktorí mi neprirástli k srdcu,lebo aj tých mám okolo seba hojne. V konečnom dôsledku sa celý tento blog rúti seba deštruktívnym smerom...smerom k sebaľútosti...a to nechcem. Nemám vo zvyku ľutovať sama seba,ale to tu netreba prízvukovať,lebo ľudia,ktorí ma poznajú to o mne vedia a tí,ktorí ma nepoznajú (nič v zlom) na ich názore mi nezáleží.
Celý význam týchto riadkov mal byť vlastne taký,aby sa mi uľavilo a,aby som si očistila vnútro aspoň písomne...nabrala novú silu napredovať a,keď naberiem toľko síl,že dokážem toto všetko zmeniť a posunúť to vpred.. tak Vám tu napíšem taký samoľúby a optimistický blog až mi budete všetci závidieť

Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

Vzduchoprázdno

4 komenty k blogu

Horúce!