Poznáte ten pocit, stojíte na imaginárnom pódiu a vaši priatelia vykrikujú do rytmu padajúcich kvapiek vašu mierne detinskú či trápnu, no vystihujúcu vaše základné povahové črty, prezývku. Váš talent hrať na tukových vankúšikoch v oblasti brucha či krku je takmer na profesionálnej úrovni. Poklopkávate si, hopkáte a hráte, zo svojich úst pomocou hlasového orgánu vypúšťate vymyslené akordy. Aké ľubozvučné a jemné tóny vytvárajúce tak prekrásnu melódiu, ktorej dôležitosť si ani neuvedomujete.

Tak tento pocit vyraďte z možností "ako sa cítim".

V toľkom zhone za provokovaním a odjebávaním všetkých možných i nemožných úchylných debilov naháňajúcich sa za mojím neexistujúcim skvostom, som aj zabudla, čo som tým chcela povedať.. Ide o to, že ma nebaví stýkať sa s už spomenutými úchylnými, nadržanými, vytretými a častokrát, bohužiaľ, aj nagelovanými jedincami, ktorým význam slov komunikácia či zmysel pre humor asi uniká priamo úmerne s narastajúcim počtom dievčat vyskytujúcich sa okolo nich. Vidia len seba, taká je doba. Celé dni počúvate narcistické a nudné reči typu "och, pozri aké mám svaly, všetky čaje po mne idú, aké máš šťastie, že ma môžeš mať práve ty". Ale vás to (ne)baví a vravíte si, a ste o tom aj vnútorne presvedčené, že spĺňa vaše základné požiadavky. Je obľúbený (aj keď nie viac, ako vy), pohľadný, má rád vf a bublinky, zdá sa byť jednoducho dokonalý. Nevadí vám jeho povýšenecké a prinajmenšom neúprimné správanie, veď aspoň máte s kým chodiť von.

No časom príde obdobie, kedy už vám neimponuje bezcieľne držanie sa za spotené ruky či prechádzanie sa a rozprávanie o okolosediacich bezdomovcoch a žobrákoch, občasné zasmiatie sa zo slušnosti kvôli diametrálne odlišnému zmyslu pre humor či pravidelné vynechávanie poobedňajšieho spánku kvôli stretnutiu s ním..

Uvedomiť si debilitu je skutočne náročné.

A ja mám pocit, že sa nachádzam stále na tom istom mieste. Začarovaný kruh: zoznámite sa, párkrát si niekam večer vyrazíte, trochu sa zblížite, prichádzate na čoraz zväčšujúcu sa nechcenú zvláštnosť jeho správania, už vám nechýba, nič k nemu necítite, beriete ho ako niekoho, kto zapĺňa váš čas, kedy sa vám to hodí a.. koniec. Je vám jedno ako to ukončíte, ale robíte, čo cítite.. A cíti to tak aj druhá strana (podľa všetkého) .. Máte sa stretnúť, no náhodne zaspíte..

A potom sa zrazu opäť ocitnem sama v miliónovom dave, kráčam plno-prázdnou ulicou, cítim pád dažďových kvapiek na povrch môjho imaginárneho dáždnika, rozmazaný make-up mi nerobí najmenšie problémy, nevnímam tento svet priblblých úsmevov, vyhýbam sa spoločnosti dokonalých mužíkov.. Zrazu neberiem svoje chyby ako niečo charakteristické pre moju osobu, beriem to ako problém, s ktorým je môj život o niečo prázdnejší, musím sa zbaviť nedostatkov, musím sa zbaviť seba.

 Blog
Komentuj
 fotka
narazuvzdornaa  3. 8. 2010 02:24
:/
 fotka
husky  3. 8. 2010 07:49
a preco ten nazov?
 fotka
bonita  3. 8. 2010 09:03
už dosť dávno som nečítala taký skvelý blog
 fotka
ratsanares  3. 8. 2010 10:26
mne sa toto velmi pacilo
 fotka
lenkaska1  3. 8. 2010 14:02
ja beriem B-komplex take tabletky na imunitu.. a viem že je to odveci
 fotka
paaloo  4. 8. 2010 00:26
najkrajsia veta aku som momentalne cital..



"Uvedomiť si debilitu je skutočne náročné."



to moze byt ako citat!!



no a k teme...zalezi na tebe akych ludi si vyberas, s kym sa stretavas... nie je dolezite aky ten clovek je idol, ale co ten clovek dokaze v skutocnosti aj pre teba urobit, nie len pre seba a svoje mega meno...

trebalo by menej zoznamovania, viac casu na spoznavanie a az potom blizsie veci...

pouzivam take pravidlo - nie je dolezite ako dlho cloveka poznas, ale ako dobre ho poznas! a tak o dost dopredu zistis aky je ten clovek v skutocnosti



nikdy sa nemen kvoli niekomu, bud sama sebou a stretnes ludi co ta tak budu brat a ty budes stastna!



casto kracam sam... centrom mesta... vetrik fuci, roztahava mi rozopnutu bundu na strany... a aj ten dazdik som zazil, padajuci na tvar... to vsetko dokopy pozdvihla samota obkolepena tonmi hudby z MP3... a nevadilo mi to ze som sam aj ked sa vsetci pozerali ako je to mozne.... ked si sama, mas moznost premyslat, vnimat svet inak.. a vidiet ako sa spravaju ludia....

a to podium si viem zivo predstavit



daj chlapom cas, daj svetu cas... trpezlivost ruze prinasa, a nebudes si musiet spinit ruky takymi , akych si tu vyssie opisala..



peace!
Napíš svoj komentár