Brány tejto krajiny, nachádzajúce sa priamo v ohnisku mojej mysle, prekračujem každý deň, no predsa nemá nikto navôkol možnosť čo i len na chvíľku okúsiť jej výnimočnosť.
Je to jediné miesto, kde som každým krokom akýmkoľvek smerom bližšie a bližšie k vytúženej životnej ceste, ktorá tu nikdy nekončí. Možno je to tou jedinečnou možnosťou vychutnávať si stopercentný kľud, ktorý tu vládne. Možno tuctom jazmínových kvetov rastúcich tak divoko a predsa tak pravidelne vedľa seba. Jeden celok je zložený z miliónov samostatných maličkých častí. Každý zvierací chlp má svoj vlastný život, každý list sa pozerá na okolie inými očami.
Nachádza sa v strede ničoho, na konci všetkého, medzi rušným svetom falošných chvíľ a neexistujúcich zázrakov. Zalesnená lúka plná hustého mätového dymu, všetky farby dúhy v jedinej nevinnej bublinke, padajúcej z nedohľadna až do pavučiny hriechov. Všade počuť melódiu obľúbenej piesne, tóny narážajúce do vedomostí, obidve hemisféry sú zrazu akoby otupené.
Je to akýsi imaginárny priateľ, ktorého navštevujem vo chvíli, kedy unikám pred davom miliónov narcistických ľudí, pre ktorých neexistuje hranica tolerantnosti. Tu vnímam svet ako križovatku ciest, ktorej výber môjho smeru je vopred spečatený osudom. Cítiť len farbu mojich vlastností, chýb a snov. Mnoho nikdy nevyslovených slov.
Vzhľad mojej krajiny je výplod myšlienok a fantázie, každý deň iný, vysnívaný a zaslúžený. Preto nie je možné opísať ju, stále sa mení. Každý vnem, činnosť, či pocit je len odrazom mojich snov, o ktorých sama častokrát ani len netuším.
Vraciať sa sem je ako okúsiť šťavnatý pocit šťastia, ktorý kvôli citovým mračnám a intelektuálnym nezhodám vo svete, kde žijú všetci, častokrát nemám možnosť pocítiť. Pre nevyrovnané a rozporuplné osoby, medzi ktoré patrím aj ja, je každý malý kúsok takto využitej fantázie ako splnený životný cieľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár