Ten pocit. Vratil sa. Neopisatelna uzkost, nervozita, navaly tepla a potu, kvapky potu. Krik, agresivita, nepokoj. Zrychleny tep. Mam pocit, ze ma niekto obral o vsetko, co som kedy mala. A ze ma o to neustale obera. Mam chut vyskocit z okna a pocitit volnost, lietat, aspon chvilu lietat. Mam chut rozmlatit vsetko, co mi pride pod ruku, aby som sa konecne upokojila. Aby som mala dobry pocit. Aby som neskryvala emocie. Mam chut vsetkym do oci povedat to, co si myslim. To, preco si to myslim. Mam chut vymenit sa za niekoho ineho. Ale namiesto toho vsetkeho sa potichu utapam vo vlastnych slzach a obzeram sa po tejto nechutnej miestnosti. Necinne. Cakam na noc. Cely tyzden cakam na noc. Na noc, o ktoru ma neoberie spanok. No tato noc neprisla. Nepride. Nemam chut na usmevy, nenavidim zltu. Nenavidim tento dom, toto vazenie. Nedokazem najst ten spravny vyraz pre pomenovanie takeho hnusneho pocitu. Je mi zle, som sklamana, znicena, bez kvapky energie a nadeje, s nechutou a obrovskou slzou na dusi.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kiksauri  6. 5. 2011 20:46
kradneš mi myšlienky
Napíš svoj komentár