vyzeral to byť začiatok a ako z rozprávky. niečo na štýl, kde bolo, tam bolo, v jednom malom mestečku, kde sa všetci poznali, a aj tí čo sa vlastne nepoznali o sebe vedeli takmer všetko. a aj napriek tomu, že to bolo len fakt malé mesto, žil tu kadekto. medzi ostatnými aj jedno dievča, také normálne, ale zároveň sa vymykala priemeru. možno to bolo tým, že nevíkendovala v baroch, alebo tým, že sa celkom dobre učila...
bola to bytosť hĺbavá, a samozrejme, čo by to bol za príbeh, keby nemala objekt lásky. tým bol nie ten najsprávnejší, teda aspoň pre ňu nie. no aby sa z príbehu nestalo úplné klišé, nebol hviezda školy, kapitán futbalového mužstva, ani ničoho podobného, a dokonca nemal ani frajerku, hviezdu školy, najväčšiu kočku. a to bolo asi preto, lebo v takom zapadákove ani nevedeli, čo to roztlieskavačky sú. ale frajerku mal. veľa ľudí mu síce nerozumelo, pýtali sa prečo práve taká... ale nič s tým nenarobili.
v tomto kúte sveta sa žilo tak ležérne. každí ráno, utekal na autobus, v škole si odsedel, čo bolo treba, respektíve koľko sa mu chcelo. a boli aj také dni, že autobus ani nešiel, a vtedy sa každý zvrtol na päte a nadávajúc na systém sa vracal späť do postele.
no samozrejme aj tu sa našlo pár takých, čo nekašlali úplne na všetko, lebo mali takzvané vyššie ciele. a ona, naša blúdna duša, mimochodom Nataša sa volala, taká bola. pre ňu existovali len knižky, či už učebnice, alebo romány, korými si vpĺňala voľný čas. a aj on bol trošku uvedomelý, ale len kúštik, do takej miery, že si to ani sám nepripúšťal, ale sem tam sa v ňom niečo zlomilo, a vtedy sa prejavil. ale na takéto svoje prejavy hneď aj zabudol, lebo pod vplyvom sa ľahko zabúda. pod vplyvom kamarátov, nie drog. a možno aj tých. ktovie. tu bolo všetko možné, každí už mal čo to za sebou, všetci o tom vedeli, a zároveň nikto nikdy nič...
táto naša Nataša bola ako taká tichá voda čo brehy myje. tiež sa raz sťala pod obraz Boží. ale iba raz, ale zato poriadne. nič si nepamätala, iba záchodovú misu, a suchoty na druhý deň ráno. vtedy ju zlanárili kamarátky, ktoré sa neskôr aj prejavili ako "skutočné" a "oddané" ako sa hovorí na život a na smrť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár