Marcyelka
20. 10.októbra 2007 19:03
Ďalšie jej blogy »
ONA a LUKAŠ?? Niee....len zlý sen.Alebo realita?
„Bože, tento týždeň je úplne super, dúfam, že aj víkend bude takýto cool.“
Povedala som si nahlas pre seba, ako som išla zo školy. Dnes bolo v škole fajn,
Známka iba 2, čo je u mňa v pohodke. Učím sa na 1-2 takže super.
Len neviem, čo je Vike..( Vika a ja sme najlepšie kamošky už od škôlky, vieme svoje tajomstvá, proste sme jak jedna osoba)
Naozaj neviem, čo jej môže byť...Ako si tak bezducho kráčam, cestou domou, stretnem Lukáša!! Lukáš je taký sprostý ako aj vysoký!! Meria asi tak 2metre.Stráášny debil, božéé, s Viki sme sa na ňom vždy smiali, ako sa môže taký primitív aj narodiť.
Vlastne, toto bol môj terajší názor naňho. Chodila som s ním, no rozišli sme sa. Asi pred mesiacom. Povedal mi, že kôli inej babe.
-čawkoo Maca.
Ja úplne s otvorenou hubou kukám naňho čo mi to tu tento moce. Veď on ma nikdy v živote už nepozdravil...
-uhm, mnoo sewas Lukáš.
-Nevieš kde je Viki?
-čoo?! Viki? To ťa prečo zaujíma?
-Ale potrebujem niečo od nej. Vlastne prebrať niečo s ňou, proste porozprávať sa.
-Nie, neviem kde je. Ale oki, ja sa ponáhľam domou, mám niečo súrne, tak čaw.
-Ak budeš s ňou, povedz jej nech sa mi ozve. Caf.
No ty kokso, toto čo malo byť?! Prečo už len on môže hladať Vikinu?! bohatstvo, musím zistiť čo je vo veci...
Ked som prišla domou, ešte nikoho doma nebolo. Brat bol asi niekde s kamošmi, alebo v škole ešte, a naši v práci. Jak aj vždy...tak čo budem robiť. Jebla som tašku do kúta, sadla za comp, a pomaly sa nudila...toto nieje nič pre mňa, ja idem niekde von. Aháá idem k Vikine.
-Dobrý deň, je doma prosím vás Viki?
-Jasné je, bež za ňou hore do izby.
-Dobre, diky...
-Ahoj Viki.
-jééj čawko moja, čo ty tu?
(mala dosťdivný výraz v tvári, a o hlase ani nehovorím)
-čo čo ja tu, však som ťa prišla pozrieť, dnes si bola nejaká divná v škole, je ti niečo?
-ja? Nie. Mne nič nenííí, prosím ťa čo by mi aj bolo.
-Ale davaj, niečo ti je, poznám ťa jak moje ponožky už.
-Naozaj nič mi není, prosím ťa nechaj túto tému tak oki?
Zazvonil jej mobil. Pozrie sa naň, a jakú zdravú zelenú farbu chytá, bohvie kto jej
Volá.Vždy mi povie, kto to je, no teraz len ledva prehlta sliny...
-no zdvihni to, nech to tu už nezvoní toľko. Povedala som jej nervozne.
-ale to je len taký jeden debil, to netreba si všímať.
-Fajn, jak chceš. A čo inak, nového?
-Ani nič. Ale čo, vlastne mám novú kabelku. Počkaj, donesiem ti ju.
-jasnéé, čakám.
Ako ona odišla z izby, jej mobil jej znovu zazvonil. A moja hnusná zvedavosť už ma premohla. Zdvihla som...
-Ahoj milačik, čo mi neberieš telefon?
Bože, kto to je, ten hlas mi je nejaký známy.
-Kto je? Spýtala som sa netrpezlivo.
-Kto asi. Ved Lukáš. Chodíme spolu už mesiac, a ty ani nespoznáš môj hlas? No ďakujem teda.Hehe.
Počula som, ako niekto kráča hore, preto som to rýchlo zrušila...Bola to Vikina.
-Viki, sorry, ale volala mi mamina, musím ísť domou, bože neviem čo zas chce.
Dnes o piatej pôjdeme von?
-Noo, vieš Macík, jáá dnes nemôžem. Nejako mi to nevychádza, musím sa učiť.
-Piatok?
-áno, mne sa nechce zajtra, a máme toho moc.
-tak prídem za tebou, budeme sa spolu jak aj vždy, fajn?
Viki očervenela. Videla som, že mi klame.
-Macka, ale nie, aj sa chcem sama učiť dnes. Prepáč, zajtra pôjdeme von.
-Hmm...tak jak chces, idem papa.
-Pa.
Celou cestou domou som rozmýšľala, čo to má znamenať. Lukáš? Ona a
Lukáš spolu? Niééé, to nikdy nie....ale čo ak? Veď vedela, že to bola moja prvá láska, a ona by mi ho nikdy neprebrala. A prečo bola taká divná dnes?
Nechápem tomu.
Keď som prišla do tohto môjho bunkru (tak ja volám moju izbu)
Zaplavila ma vlna ďalších otáziek. Bude päť hodín. Pôjdem sa teda aspom prejsť, možno ma napadne niečo iné.
Obliekla som sa, zobrala si mobil a kľúče, a išla som na ihrisko. Tam nikoho určite nebude. No na moje prekvapenie, tam predsa len niekto bol. Bola to nejaká zamilovaná dvojica.
Prizriem sa bližšie, a a aaaaa VIKI a LUKAŠ!!!! A v objatí, a ony, ony sa bozkávajú!
Skríkla som tak nahlas, až ma zbadali...
-Macka, stoj, vysvetlím ti to.. Povedala Viki.
Ale ja som len utekala, utekala, a utekala....
Možno bude aj pokračovanie, podľa toho kto si to bude čítať chacha.
Blog
23 komentov k blogu
1
loveee
20. 10.októbra 2007 19:14
mnooo jo, velmi dobre a pekne napisane , moze byt aj pokracovanie
2
jeeej ake pekne.. skoda ze si dala akurat tie mena no newadiii
a to je pravda??
a to je pravda??
13
lol....napis.....aj pokracovanie.cem vedet ako to dopadne.ink akoze dost dobre
17
Príbeh písaný ako z reality,aj keď nie je Veľmi pekne napísaný a snáď bude čoskoro to pokračovanie. Teším sa už teraz
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia