,,Ahoj !"
,,Čau !" ... Odzdravil som sa Alex. Bola to najlepšia kamarátka mojej priateľky - Jane.

Ako sa máš ? Ujde to len mi chýba Jane...
Ále neboj veď už len týždeň,oproti trom týždňom to je menej.Veď ona určite myslí na teba.
Veď hej aj ja na ňu ...
Ja som troska,povedala Alex.
Prečo ? pýtal som sa prekvapene...
Nemám priateľov ani frajera a mojích zopár kamarátok ma vždy oklame ak je to možné.
Joj veď máš mňa a Jane to je dobré. Usmial som sa.
Zrazu sa začalo niečo neopísateľné...
Ja a ona. Spolu.Sami. Pritiahli sme sa k sebe a zostalo ticho...
Nechceš žuvačku ? Spýtala sa ma s úsmevom.
Hej daj.
Ale mám len jednu.
Nevadí rozdelíme sa,povedal som a čakal som zvedavo na odpoveď.
Alex sa pozrela hlboko do mojich očí a strčila mi medzi zuby žuvačku tak, že polovica ostala von.
Postavila sa na špičky a potom som pocítil jej pery. Boli úžasné...mäkké vlažné a hlavne veľmi sexi.
Po sekunde až dvoch sa vo mne prebudilo vedomie a odtiahol som sa od nej aj keď som chcel pokračovať.
Ja...ja nemôžem.
Prečo? Opýtala sa Alex.
Zrazu došiel Maťo na motorke a vzal ma preč.
Tento večer som myslel len na túto udalosť a bol som z toho unesený. Daval som si otázky : a čo Jane ? čo jej poviem ? ako to bude ďalej ?


Zobudil som sa do upršaného rána a strašne ma bolela hlava. Čo sa to včera stalo ? nespomínal som si. Okno začínalo po odjazde na motorke s Maťom. Ale tie chvíle s Alex, som si pamätal dôkladne. Prečítal som si sms-ku od Jane na dobrú noc. Odpísal som : aj ja teba miláčik sorky zaspal som. Cítil som ako mi chýba.
Prišla sms od Alex : Ahoj stretneme sa v parku o jednej ok ? Ok. Odpísal som so smiešanými pocitmi.

O päť minút jeden. Sedím v parku. Prší letný dážď a ja stojím mokrý pod stromom. Zrazu som zbadal Alex ako v mikine kráča ku mne. Ahoj ! pozdravila sa s úsmevom. Začali sme kecať o hlúpostiach a cítili sme sa trápne. Čo ak sa to jednému z nás nepáčilo ? Pomyslel som si. Ako začalo poriadne liať pritisli sme sa k sebe bližšie a zrazu to opäť začalo.
Krásny pocit keď som zacítil pery Alex. Bozkávali sme sa v daždi asi minútu. Potom sme na seba v objatí len tak pozerali. Bolo to nádherné. Povedal som Alex. Len sa na mňa usmiala. Potom sme sa bozkávali a kecali v daždi až kým Alex nemusela domov. Bola taká milá a zároveň trochu mrcha, ale bolo v nej niečo čo ma neskutočne priťahovalo.
Večer som myslel na to ako som si vždy hovoril že ja neverný nikdy nebudem.

 Blog
Komentuj
 fotka
azel  23. 8. 2010 22:55
Napíš svoj komentár