*Cŕŕŕŕŕŕŕń*
Nič.
*Cŕŕŕŕŕŕŕn*
"Už idem!" a pomaly otvára dvere.
"Ahoj dlho som ťa nevidel" usmeje sa a ja mu úsmev opätujem.
"Ahoj môžem dalej?"
Kývne mi hlavou že hej. Vnútri je cítit vôňu ihličia a AXE smiley: Posadíme sa na gauč a on ide po niečo do kuchyňe.
"Chceš perník? sú od mojej maminy" a jeden mi vnúti do úst.
"Sú vážne dobré" pochválim.
"No a čo by si rada? Teda som rád že si tu ale prečo si prišla?"
"No sú vianoce a ja som ti ešte poriadne nepoďakovala za záchranu života takže...tu máš,teda nech sa páči"
Podám mu darček. Ale...neotvára ho..zvláštne.
"Hovoril som ti že mi nič nemusíš dávať ale Ďakujem aj ja mám niečo pre teba"
Odíde do niakej izby a vytiahne odtial peknú nakupnú tašku s nápisom "CAMEIU" . Otváram to a.....neverím vlastným očiam! to sú tie šaty čo som chcela.
"Ďakujem" a vtisnem mu bozk na líce.
Avšak on si ma k sebe pritiahne a prisaje svoje pery na moje. Je to zvláštne a...nepríjemné.Prekvapil ma. Snažím sa vytrhnúť ale vtedy začn zapájať jazyk. Mrazí ma.
"Prestaň! " Odstrčím ho a snažím sa postaviť.
"Ale no ták. Uvoľni sa"
A pritisne ma k sebe zase. Teraz ma začne hladiť po celom tele a začne vchádzať aj pod tričko. Nie už mi rozopína podprsenku. Zase sa strhnem. Nechcem to...Nechcem!!
"Prestaň! Už aj! "
A začnem kopať čo mi sily stačia.
"Ty p***! Prestaň! No tak! Na toto som čakal už od prvej chvíle tak prestaň vrieskať a lahni si!"
Cítim sa ako keby ma hodili do ľadovej vody a ja som nemohla plávať. Tak o toto mu išlo. Preto bol taký milý? Prečo som mu len uverila....je to bastard nič iné! Kusnem ho do jazyka a cítim v ústach jeho krv. Rozbehnem sa k dverám a NEOTÁČAM SA! Počujem za sebou kroky ale NEOTÁČAM SA! Bežím celou ulicou a snažím sa dostať sa k našej bytovke. Za sebou počujem už len spršku nadávok.
Ked som už konečne v našom vchode hodím sa o zem a začnem vzlykať. Idem pomaly po schodoch. Velmi pomaly. Asi nieje nikto doma tak spustím rev. Takto som v živote neplakala. Ako keby zo mňa všetko opadlo.
Zmýlila som sa. Je doma matka. Pozerá na mňa. Cez slzy vidím síce hmlisto ale vyzerá celkom triezva. Postaví sa ku mne a na moje prekvapenie ma začne hladkať po hlave. Pritiahnem ju k sebe,aj ked neviem z akého dovodu a hodím sa jej do náruče. Privinie si ma. Konečne cítim niečo čo mi tak dlho chýbalo. V takomto objatí sme asi polhodinu kým sa ukludním. Potom bez slova vstane a odíde preč.
Utrem si slzy a vytočím Tomovo číslo. Nezdvíha. Zavolám mu teda neskor.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sprejerka01
30. 7.júla 2011 19:29
Dobré
Napíš svoj komentár