Už je pomaly silvester upiekla som niake jedlo aby sme neboli na nový rok o hlade. Brat na štedrý večer nebol doma. Bola som sama s mamkou. Celý čas som revala v izbe a ona tu popíjala. Krásne sviatky však? A to ani nemožem zabudnúť na Peťa. To čo mi spravil.....Najviac bolí to že sa mi to už stalo.
*SILVESTER*
Štastný nový rok! Povedala som si v duchu.Idem dole pozriet sa či sa uz mamka vrátila. Vždy na silvestra vymetá miestne podniky. Ešte že su moji spoluziaci pripitý lebo keby ju videli....prepadla by som sa od hanby. Vezmem si bundu a idem sa aspoň pozriet na ohňostroj.
Vonku to žiari hocjakými farbami. Sused zase odpaluje zo strechy. Minule sme museli volať hasičov.
Idem a pozorujem svoje stopy v snehu. Niekto mi zozadu zakryje oči. Čakám to najhoršie. Skoro prestávam dýchať. A ked ich zrazu odokryje.......
"Mám ťa! Štastný nový rok!"
Je to Tom. Som rada že to je on nie niekto iný.
"Čo na mňa pozeráš ako na mrtvolu?" začne sa uškrnať.
"Prepáč zamyslela som sa. Aj tebe" zase nahodím silený úsmev.
"Inak mám pre teba nieco. Chcel som ti to dat na vianoce ale mal som iné starosti."
"Aj ja mám. A nevadí chápem."
"Ja prvý" a vytiahne maličký balíček.
Otvorím ho a je v ňom náramok na ktorom je napísané
*you gotta be strong* (musíš byť silná)
Slzy sa mi hrnú do očí. Musím ho objať. Privinie si ma k sebe.
"Moj darček ani neotváraj je to nič oproti tomuto"
"Neblázni ja som hlavne rád že som tu s tebou" a vtisne mi pusu na líce.
Otvorí darček a sú tam....PONOŽKY smiley: áno dala som mu vlnené ponožky. zase mi vtisne pusu ale teraz na....ústa. Zapýrim sa.
"Je to milé" povie a zase sa usmeje.
Prechádzame sa a popritom sa na seba pozeráme. Navzájom skúmame svoje črty. Myslím ze som konecne nasla niekoho kto ma berie takú aká som a nechce ma pre nič využívat. Sadneme si na nedalekú lavičku.
"Inak prečo si mi nezdvihol mobil?" opytam sa opatrne.
"Prepáč ale bol som myšlienkami inde,mám teraz rodinné problémy. Naši sa rozvádzaju" povie smutným hlasom.
"Ahá prepáč" a pevne mu stisnem ruku na dokaz že som v tom s ním.
"Asi ani jeden nemáme uplne normálnu rodinu však?" usmeje sa.
"Tvoja mamka aspoň nechodí po krčmách" musím sa usmiat aj ked to nieje zrovna smiešne.
"Mozem ti nieco uprimne povedat?"
"No áno.." som trochu neistá.
"Ked ti poviem že ta mám rád čo by si mi nato odpovedala?"
Som v šoku.Celá sa trasiem a neviem čo povedať. Vlastne viem ale neviem či to myslí vážne.
"No ak to myslíš vážne tak....povedala by som že ani ty mne nejsi lahostajný"
Pevne ma objíme okolo pása A pritisne ma k sebe. Začne ma bozkávať a postupne zapájať jazyk. Toto vobec nieje nepríjemné ako to s petom. Naopak. Mám ako keby motýle v bruchu. Všade svetlá,žiary,záblesky. Konečne zo mna opadol všetok strach,bolesť. Som mu vdacná zato. Užívam si ho naplno. Konečnne som raz opat štastná.
(Nemám rada happy-endy ale toto som inak ukončiť nemohla sry
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
upirka113
30. 7.júla 2011 22:01
pekné
5
Začal som prvým príbehom a už sa mi nedalo nepokračovať, aj keď veci takéhoto štýlu nečítam vôbec. Toto je vlastne prvý blog, ktorý čítam. Ale musím povedať, že sa mi to dosť páči
Napíš svoj komentár