Príde ku mne zdravotník že či som Lucia Riháňová. Odpovedám že áno a že co sa stalo. Pride ku mne brat a vezme si ma stranou. Poznám ten jeho pohlad....ten istý pohlad mal ked mi oznamoval že otec zomrel.
"Domino čo sa stalo? Bojím sa..."
"Lulu ide o mamu..."
"Preboha len to nie!" vykríknem a slzy sa mi pomaly hrnú do očí.
"Nie,nie! Neboj sa. Ale...nemala od toho daleko, otrávila sa alkoholom,zobrali ju na výplach žaludka"
Tak toto ma dorazilo.Vedela som že s nou niečo nieje v poriadku.Ráno len bezvládne ležala. Malo by mi jej byť lúto ale...može si zato sama.Viem je to moja mať ale v tomto momente je mi viac luto to že je to žena ktorú som kedysi obdivovala.Než sa zmenila.
Ked sanitári odišli Domino prišiel ku mne do izby.
"čo ti je? prečo si prišla tak skoro zo školy?"
"Bolo mi blbo. Učitelka ma poslala domov"
"A z čoho? si niečo zjedla alebo si nebodaj...?"
"Čo?! neblázni! ešte nie neboj sa!" rozosmiala som sa.
Začali sme sa spoločne biť vankušmi. Toto na ňom milujem. Vždy ked mi je strašne dokáže ma aj tým najprimitívnejším sposobom rozveseliť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár