AQUATRIP alebo Ako to vyzerá, keď beriete 40 detí do aquaparku (4. časť - od pol tretej do konca)

14:30 – Opäť detský bazén, kde stretávame väčšinu z našich ľudí, takže si ho zaberáme viac – menej pre seba. Heheee, egoisti.

14:36 – Prišiel nápad, že si zájdeme na ľadovú čokoládu, a z priľahlej kaviarne budeme sledovať deti. V prípade, že sa niekto začne topiť, jeden z nás hodí šípku do tej pol metrovej vody a pôjde ho statočne zachrániť. Kvalitný plán, všetkým sa nám páči. Prenechávame teda velenie starším deťom, ktorým sa to samozrejme veľmi páči (tu je jedna z výhod vychovávania dorastu) a sadáme okolo okrúhleho stola pri bare.

14:44 – Všecke dete žijú a snažia sa na nás dostreliť z vodného dela, ale márne. Tak strieľajú po sebe.

14:50 – Rozmýšľame, že by sa nám zišla aj nejaká obsluha, keďže okrem troch ľudí sme v kaviarni len my. Devenka za barom je ako z ruského filmu – taká, zamrznutá. Kamarátka podíde za ňou, a tam sa dozvedá, ževraj sa pitie objednáva pri bare. Nakoniec ale po kolegovom žmurkutí slečna vylezie spoza baru a pristaví sa pri našom stole.

14:53 – Všetci si objednali klasickú ľadovú čokoládu, len ja nejakú špeciál jogurtovú, nech som odveci. Povedala, že si nepotrebuje zapísať. Bodaj by aj, hádam cestou tie dva metre do baru nezabudne.

14:59 – Dorazila za bar a schytila sa pripravovať nám pitie. Kolega navrhuje, aby sme ešte na 15 minút išli do vlnového bazénu.

15:05 – Kúpeme sa medzi vlnami.

15:11 – Prišla nám čokoláda. Samozrejme, všetkým rovnaká. Veď, kto by si ten nepatrný rozdiel v mojej jogurtovej zapamätal skrz to množstvo objednávok.

15:14 – Pijeme čokoládu a ktosi rozpráva vtipy. Všetky poznám. Spinkám.

15:25 – Vypili sme čokoládu, ťažkopádne sa zdvíham zo sedačky a pískame na deti. Postupne sa zhromažďujú okolo nás.

15:26 – Rátame deti.

15:27 – Jedno chýba, ale pri ňom je to bežné, zase raz nepočul. Kolega dodatočne píska na neho.

15:28 – Máme všetky deti a postupujeme ďalej.

15:30 – Pri veľkých toboganoch tentokrát volíme efektívnejšie uskladnenie cenností – všetky ich fasuje kolega do ruky. Teraz sedí na lavičke omotaný všetkými retiazkami, okuliarmi a tričkami, vyzerá ako fajný čávo z Hornej-Dolnej a pozoruje, kto z ktorej rúry vyletí. My sa zatiaľ spúšťame a potom šľapeme hore. A zase sa spúšťame. Keby niekedy chcete niečo robiť s deťmi, tak malé upozornenie – majú neskutočnú výdrž.

15:45 – Skúšam čárny tobogan – vraj, čierna diera. Stredná obtiažnosť. Možná strata orientácie. Reku, bude sranda.

15:46 – To nebol až tak čierny, ako svietiaci tobogan. Toľko bielych pásov a kadejakých blikajúcich svetiel, že epileptik by stade živý nevyliezol. Ale inak fajný.

15:47 – Sadám dolu ku kolegovi, nech sa tam necíti tak sám, a spoločne sledujeme, ako vyplavuje frajerov z tých strmých kamikadze toboganov. Celkom sranda.

15:55 – Zháňame decká na záverečné kolo vonkajších atrakcií. Akousi náhodou nám všetky dorazia cca v rovnakom čase.

15:57 – Rozoberáme kolegu ako vianočný stromček na tri krále a každý si berie, čo je jeho. Aspoň dúfam. Ale nikto sa nesťažuje, ideme ďalej.

16:00 – Tentokrát prechádzame cez turnikety úspešne. Good job, Marley.

16:02 – Stretávame sa asi polovica zájazdu na známom ostrovčeku v teplom bazéne a pomaličky dohadujeme čas stretnutia na dekách. Zisťujeme, že každý má v hlave nejaký iný. Toto bude ešte sranda.

16:04 – Sranda prišla ešte skôr ako sme ju čakali, keď ktosi zorganizoval hromadnú akciu pod krycím názvom „A teraz všetci ku nim prídeme a zlejeme ich ako dievky na veľkú noc“. Schytávame všetci nepeknú sprchu od detí a zovšadiaľ sa ozýva neskutočne úprimný smiech prameniaci z toho, že nás dostali. Plány-neplány, deti-nedeti, brat-nebrat, toto je vojna.

16:08 – Spamätaní zo sprchy akčne zoskakujeme z ostrovčeka a blížime sa k deťom ako žraloky. Okolie sa na nás pozerá, akože či sme z prvej osobitnej, ale nám to nevadí.

16:10 – Špliechame deti naspäť. Aj oni nás špliechajú. Všetci sa špliechame. Ktosi ošpliechal nejakej babizni frizúru, teraz po nás prská.

16:11 – Hromadný escape na druhú stranu bazéna a seriózny mier. Opäť sa nevinne čľapkáme vo vode.

16:20 – Posledné kolo vodných šmýkačiek. Nechávam polku detí s kolegom, polku si beriem na varenú kukuricu.

16:23 – Kupujeme kukuricu.

16:29 – Nesieme kukuricu ku stolu.

16:30 – Beriem kukuricu do ruky.

O pár sekúnd neskôr: Urýchlene upúšťam kukuricu z rúk a varujem deti pred popálením.

16:35 – Papáme kukuricu bez ujmy na zdraví.

16:50 – Vraciame sa na deku a pripravujeme sa na odjazd. Decká si zabiehajú do reštaurácie kúpiť nanuky a akosi sa nevracajú.

16:57 – Zabieham do reštaurácie skontrolovať, čo je vo veci a pozerám, že ako tak ľudia vytvorili 2kilometrovú radu na jedlo, naše deti si vytvorili vlastnú, z druhého smeru. Sledujem, že vybehla akási druhá čašníčka do druhej fronty a obsluhuje naše deti. Ha, sa nám aspoň vo svete nestratia.

17:10 – Postupne dobiehajú aj ostatní vedúci a ostatné skupiny a prebieha hromadné prezliekanie (to je také, že sa vám všetci rozpŕchnu do kabíniek a zrazu je tam také príjemné ticho).

17:15 – Tí, čo už sú prezlečení a pobalení, likvidujú zásoby. „Kto chce rožok s paprikou, nebudem to nosiť domov predsa...“ „Sem hoď“ „Chytaj“ „Dík“ „Mám štyri lúpačky s maslom, hádžem do priestoru!“ „Citrónová minerálka tuna!“ „Kto si dá rezne?“ „Marli, chytaj jablko, môžeš si s ním žonglovať“ a podobné. Skrátka, spoločnými silami dorážame jedlo a je presne pol šiestej, keď naposledy kontrolujeme a opúšťame dnešný hlavný stan.

17:30 – Rátame deti.

17:31 – Všetky.

17:36 – Pred odchodom ešte posledná možnosť navštíviť toalety a davová psychóza – jasné, že všetci. Nebudeme predsa horší ako ten druhý. Máme držať spolu.

17:50 – Odchod z areálu.

18:00 – Autobus. Naskakujeme dovnútra a robíme prezenčku. Vieme, že ten, kto sa neprihlásil, spí. Všetci postupne driememe, v autobuse je ticho. Teda, na naše pomery ticho.

Bol to super výlet, to všetci vieme. Možno preto, že bol netradičný, možno preto, že bolo pekné počasie, ale hlavne preto, že sme boli spolu. My všetci blázni z jednej rodiny, ktorých je nefér deliť na dospelých a deti. Všetci sme deti. A tak nás to baví.

Všetkým je nám jasné, že týmto výletom to nekončí. Už takých bolo a ešte aj bude, pretože rodinné výlety sa oplatí organizovať, a my sme rodina. Neskutočne šialená a bláznivá rodina. A je nám tak fajn.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu