S Borkou som sa stretla zaciatkom minuleho skolskeho roka. Sedela o lavicu predomnou. Vsetko sa zacinalo poziciavanim si pera a tak podobne. Ani sme nenazdali a postupne sme spolu sedavali cez prestavky pred triedou alebo sme sa prechadzali. Zacali sme spolu chodit do mesta nakupovat, len tak si sadnut, ci balit fesakov. A to sa nam fakt darilo. Najprv nam bolo zvlastne, pretoze ked sme isli do mesta s inou kamoskou, nic take, ze by na nas chalani (a aj take 25-ky) pozerali... Ale postupne sme si na to nejak zvykli. Uz sme sa nepotrebovali zasmiat, ked isiel niekto okolo a zmurkal na jednu z nas. Postupne sme sa len tak periferne pozerali, ci to ta druha videla. Obcas nas to strasne rozosmialo. Nedavno sme prisli nato, ze okolo nas je asi nejaka magia, ktoru vyzarujeme len ked sme spolu. Nieco nezvycajne..
Ale to nieje vsetko. Obcas sa stane, ze naraz povieme to iste, alebo jedna nieco povie a druha nato: "Prave som na to myslela" alebo: "Teraz som to chcela povedat". Ale aj na to sme si uz zvykli a staci nam len povedat: "Myslis na to, na co ja?", alebo nam staci pozriet sa jedna na druhu a povedat: "Hej, aj ja si to myslim". A pritom ta druha nic nepovie o tom, co si vlastne myslela.
Ale to, ze sme navzajom prepojene je asi pravda. V poslednej dobe sa nam stavaju podobne veci. Borka sa s chlapcom nedavno rozisla a mna to postihlo teraz. Ked jej bolo najhorsie, bola som s nou a snazila sa ju priviest na ine myslienky. Teraz mi tak pomaha ona. Ked jej bolo zle, tiez som sa citila pod psa..
Niekedy sa nam to vsetko zda zvlastne. Cela ta magia, nase myslenie, to co sa nam deje v rovnaku dobu... Niekedy sa smejeme, ze este aj rodit a kocikovat budeme spolu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár