Den 4., cas: 08:54:02 ZULU
Vstavam na posledne ranajky v hosteli. Chyta ma zavan nostalgie (Ci to boli bratove ponozky?), ale kazdopadne, za par vecami mi bude smutno. Za cistymi ulicami, za slusnymi sofermi, za origos croissantami...ale pekne po poriadku.
Uuplne som v opise nedele zabudol na jednu velmi podstatnu vec - boli sme v chesire oaks, nakupnom centre v style Parndorfu len to je asi 3 krat vacsie. A je tam menej slovakov Domov sme isli asi s 15timi taskami, uplne fajnovo sme nakupili, mam tucny novy sveter od Bjornstorma Bjorndalena alebo tak nejak a kraasne nove batinky (tak moj tatko vola tenisky, skola ruskych spionov), ktore som si mimochodom stihol hned prvy den v bratislave zaspinit - vybehli sme s chalanmi nachvilku von, ze im porozpravam co a ako a preberieme navrh loga na mikiny, tak som sa vyfesakoval, dal som svetricek aj tenisocky, ale to by sme neboli mi keby sa to zas nezvrtlo. Isli sme okolo betonoveho ihriska kde si 4ia asi najviac 13 rocni chalani kopali, a mňy sme boli tez 4ia, no nekup to, tak sme ich vyzvali na match. Kedze ja som sa venoval viac cisteniu tenisiek po kazdom kontakte s loptou ako hre, kedze habci chcel dat parecky (rozumej jaslicky, rozumej lobda medzi nohy) chalanovi co mal kolena vo vyske lopty, kedze lebwi zbadal nejaku slecnu pravdepodobne a vyzliekol si tricko aby sa zapacil, a kedze onder...no prehrali sme 3:2 a s hanbou sme sa isli poutierat k onderovi lebo fotbalek vycerpava. Ale predbieham
Potom ako sme sa pobalili, co u mna skytalo zbalenie manchester equipmentu, ktory som nakupil v megastore a par veci co som si doniesol, samozrejme este novy tucny sveter a batinky, vybrali sme sa s rodinou na skoro tradicne anglicke ranajky, ktorym k dokonalosti chybali len vajicka, sunka, slanina, hrianky a caj po nas opat prisiel brat na corse a odviezol nas k sebe domov. Toto co som teraz napisal bolo prosim pekne zlozene suvetie priradovacie. U brata sme sa rozhodovali ako dalej. Apa stale tlacil na bracku nech ideme do Liv´poolu, ja som nebol proti a mama nema v tychto diskusiach hlas, cize trasa bola liverpool - manchesterske letisko.
Liverpool bol...dvojaky, asi ako kazde vacsie mesto. Nase prve kroky smerovali do stvrte Anfield, kde sa nachadza stadion miestnych reds, a to bol cisty Bronx. Spinave ulice, bose deti hrajuce sa na ceste so spinavymi hrackami, osarpane a opustene domy, zabednene okna, ostnate droty na kazdom plote - z tej stvrte isiel strach. Stale som sa obzeral ci sme vsetci, ci niekto nechyba a ci niekto nema trouble. Ja sam som mal celkom strach kedze pod svetrom som mal tricko s velkym napisom ManUtd - to uz som si rovno mohol na ruku vytetovat Gerrard is a piece of shit, fucking cunt. No ale ludia tam boli celkom fajn, aspon v bare kde sme sa zastavili. Typische Englishe Putiken. Koberce na zemi, 8 pip na pivo, klasicke pohodlne sedacky a vsade drevo. Vyzdoba bola podobna ako v celom liverpoole - C´mon Reds! plagaty vlajky zastavky, kazde auto malo zastavku trciacu z okna, vsetko to smerovalo k dnesnemu atenskemu finale Champions League, ktore mimochodom uz zacalo, dakujem mama, ja viem ze Letisko je skvely serial a rad pockam kym skonci, ved finale ligy majstrov je kazdy rok. Drzime palce liverpoolu, Ac Milano vyradilo moj manchester
V krcme nam vysvetlili ako sa dostaneme do centra liverpoolu, kedze brata neposluchalo GPSko. Aj tak sme tam 10 minut bludili. V centre liverpoolu neboilo dokopy nic zaujimave, az na to ze bolo cele, zdoraznujem cele rozkopane. Vsade sa nieco stavalo , opravovalo, budovalo a rozkopavalo. Historicke budovy boli pekne, ale anfield na mna zaposobil viac. Jedine co stoji za spomenutie je ze som si tam kupil sal Liverpoolu, este uvazujem ci si ho necham alebo ho dam Lebwimu na narodky. On je big fan. Uvidime.
Cestu z Liverpoolu na letisko do Manchestru som prespal, zobudilo ma az "When the sun shine we shine together" od Rihanny, skvela pesnicka ozaj. Aj ked baba ma neprijemny hlas po case Let domov bol az na par veci ako polhodinove meskanie lietadla fajn, tentokrat predomnou nesedel satan ale sympaticka kosicanka, tak bolo aspon na co pozerat Na slovensku sme zasa pol hodinu cakali kym dopravili batozinu z lietadla na ten zazracny fascinujuci pas. A hor sa domov spat.
THE END OF THE ROAD TRIP TO ENGLAND TRILOGY
PS: Anglicko je super nech si vravi kto chce co chce, aj tak sa tam prestahujem
Recenzia
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sabinkaa
24. 5.mája 2007 22:29
matko ja ti zavidiim.. by som brala taky vylet.. ale inak, jak je mozne ze mama nema hlas? kde sme?
2
keby mala mama hlas tak sa nedostaneme z bratislavy, ale skoncime pred telkou a kukame krehke vztahy preto nema hlas
Napíš svoj komentár