Mládežníci si nechcú skákať po hlave, nechcú, aby im niekto rozkazoval, aby im niekto kládol podmienky. Niekedy to je však nevyhnutné, ale...

Povedzme si úprimne, mládežníci chcú cítiť moc

Nech to vyznie, ako vyznie. Možno sa mýlim, ale moje "amatérske pozorovania" ( tomu nasvedčujú. Idem po poriadku:

- Viacerí mládežníci môžu pracovať v rôznych organizáciách a mnohých mládežníkov si organizácia vychovala sama, ale oni si zakladajú vlastné organizácie s vlastnými pravidlami a bez toho, aby im do toho nejaký dospelák kecal.

- Mládežníci sa skôr pridávajú do mládežníckych mestských parlamentov, kde vedia a cítia, že niečo môžu zmeniť, kde sú priamo viazaní na primátora či zastupiteľstvo, ako by sa mali zúčastňovať života vo svojej organizácii.

- Práca s deťmi a mládežou baví mladých hlavne vtedy, keď do toho môžu zasiahnúť. Ak mladí ľudia vymyslia a urobia akciu sami, sú akčnejší a viac sa starajú o to, aby tá akcia dopadla dobre. Príklad použijem opäť stužkovú. Veľa hádok, veľa názorov, a naozaj kopa ľudí, ktorí sa chcú vyblázniť a niektorí aj úprimne chcú, aby tá stužková dopadla dobre. Cítia zodpovednosť a chcú mať moc. Chcú hlasno kričať "Ja som vybavoval stužkovú"

Preto je mojou teóriou, že mladým ľuďom treba dať priestor. Mladým ľuďom treba pomáhať, ak chcú usporiadať nejakú akciu, ale zároveň nechať ich voľnými. Doba sa mení a preto im sa často-krát nemusí zdať nápad dospeláka za ten správny. No nahlas to samozrejme nepovedia.

Príklady zo života:

Organizácia podujatí neformálnou skupinou viac baví mládež, ako organizácia pod vedením nejakej učiteľky, predsedníčky či inej dospelej osoby. Napr. Zorganizovanie podujatia napr.: Rozlúčková akadémia je pre mnohých odchod z vyučovania, ale zorganizovanie nejakého športového podujatia s kamošmi je úplná výzva a mladí sú akčnejší. Sú voľní a ich to baví.

Ja taktiež rozmýšľam ako člen jednej organizácie nad tým, aby som jedno väčšie podujatie zorganizoval iba s kamošmi bez závislostí od tej organizácie. Je to výzva, je to niečo iné. Preverím si, či to dokážem a či na to mám aj sám. V mojom prípade to nie je ani tak o moci. Ja chcem iba jedno podujatie vyskúšať, a stále sa venovať práci v organizácii, ale viacerí opúšťajú organizáciu, pretože tam nenájdu to, čo by čakali.

Poznám tucet mladých ľudí, ktorí sa takto rozhodli a niečo pre seba a okolie urobili sami. Napr. roky fungovali v OZ, ale nikdy neurobili pre žiadnu akciu OZ toľko, ale pre svoju vlastnú akciu. Napr. FB Stránku podujatia, Rozhovor s donorom a pod.

Táto moja úvaha ukrýva vlastne také želanie.
Nedržme mládež na úzde. Ak to nechcú, nepomáhajme im. Oni to chcú vyskúšať sami. Chcú čo najväčšie voľno. Takto to býva a takto to bude. Ak to mládež nedostane od vás, bude to hľadať inde. Adrenalín a voľnosť. Už vôbec sa netreba prizerať na vek

Už iba na záver pozdravujem do Bánskej Bystrice nový mládežnícky parlament, do Sniny a Humenného dobrovoľníkov, ktorí urobili sami od seba vynikajúce podujatia, ktorých som sa mohol sám zúčastniť.

Ďakujem

Martin.

PS: Nie som profesionál, ani psychológ. Iba to tak vnímam. Kľudne ma opravte

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár