Keď som dnes šla z kostola , bola som plná radosti, bola som šťastná, že som mohla nedeľu ráno byť na omši a sláviť tento čas s Pánom Bohom, veď tento deň je dňom Pána.
Ešte viacej ma prenikala radosť, keď som videla po hlavnej ulici kráčať starých aj mladých ľudí, aké krásne koľko ľudí po omši sa vyberie na prechádzku a trávia čas v kruhu najbližších.
Avšak radosť ubúdala, keď som videla pootvárané obchody, z toho množstva ľudí koľko sa hnalo za nakupovaním darčekov, alebo potrebných veci či k vareniu, pečeniu alebo nebodaj k upratovaniu.
Mám pocit, že v tomto čase vládne stres, zhon, chaos, nepokoj, hm.... diabol sa musí radovať
Veľa sa diskutuje, či v nedeľu nakupovať, upratovať, myslím, že aspoň istá časť ľudí vie, že, čo znamená nedeľný odpočinok. Prestaňte nakupovať v nedeľu a obchody sa zavrú lebo nebudú tržby, toto som kedysi počula. Niečom na tom bude.
Ale v týchto dňoch ako keby sa všetko zbláznilo, takto si pripravujeme srdcia na príchod nášho Pána? Chceme sa na Vianoce radovať, prežiť v pokoji, ale na to sa musíme pripraviť nie zhonom, nakupovaním , upratovaním na 3. advetnú nedeľu, ale naopak stíšením, rozdávaním lásky radosťou v rodinách.
Ako musí smútiť Pán Boh, keď mne je z tohto smutno....
Prajem si aby ľudia mali vnímavejšie srdcia , aby boli citlivejší na dobre nie na to zlé vo svete.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár