Včera mi sadol na ruku motýľ.
Len tak do dlane sa mi stočil,
krídla asi si vodou zmočil.

Modrý, zelený, tyrkysový,
opar jeho tak strašne snový
zavoňal mi z jeho krídel.

A svieži, krásny letný prídel,
spomienka ohňa a gitary,
zeleň ihriska a tvrdej hry.

Pár slov z básne, čo nezabúda,
básnik pod hviezdami ticho ubúda,
chcel snáď vymyslieť motýlí názov,
na pravdu ale za chvíľu kvapol.
Dať básni meno je ako zabiť motýľa.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár