Pamätám si na daždivý deň v ktorom som
sa túlal po chladnej ulici a veril že narazím
na Boha hrajúceho pesničku One of us,
hrajúci na gitare nebeské piesne.
Pamätám sa na daždivý deň v ktorom som
kráčal po moste a hľadal vtáky ktorým som
závidel ich slobodu,závidel som im že
sa na všetko dívajú z nadhľadu.
Pamätám sa na ten okamih kedy som
miesto Boha hrajúceho na gitare a vtákov
objavil človeka ktorý posunul moju
vieru vyššie a presvedčil ma že som slobodný.
Pamätám sa na ten okamih kedy som ju
nemusel poznať asi minútu a už som mal v
hlave pár veršov z mojej piesne ktorá
vznikala tak ľahko ako láska k nej.
"Hľadím a hľadám a doteraz sa pýtam
či Boh zosiela ľudom šťastie v podobe
anjelských ľudí.
Hľadím a hľadám a skúšam pochopiť
niečo tak nebeské a nepochopiteľné."
Pamätám sa na ten deň kedy už dážď
nebol podstatný pretože som sledoval
ako vychádza vo mne slnko a večer som bol
svedkom ako sa jedna hviezda na mna usmiala.
Chodníky boli plné ľudí a ja som sa predieral k nej
pretože som chcel byť oslnený jej žiarou zblízka.
Chcel som sa jej dotknúťa vduchu si pomyslieť
ďalšie slová ktoré by som venoval tej hviezde.
Odišla.
Odišla a ja som odišiel s ňou do parku,
na lavičku ktorá pre niektorých znamená
len drevo no pre mna zrod niečoho nového.
Zrod pocitu že nebo zosiela svoje žiarivé hviezdy
k nám ľudom aby sa nám odvďačilo že obraciame oči
práve k nim, že sa s láskou na ne dívame, prosíme toho tam
hore o lásku a tak nám ju prostredníctvom ľudských hviezd dáva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirusik1
12. 10.októbra 2010 18:42
Proste som si to musela viac krát prečítať
Napíš svoj komentár