V mojom smäde sa aj voda na piesok mení, tajomný muž z rohu ulice na mňa hľadí, chce sa pomstiť za to že som dúfal a o nádej sa stále pokúšal. On bol ten kto do mysle sa mi vkrádal, zničujúce slová škrípavým hlasom mi šepkal, fúkal na mňa svoj ľadový dych, bol to démon,jeden z nich. No bol slabý pretože sa mi nemohol priamo pozrieť do tváre, zočil tam to odhodlanie staré ktoré by ho zničil a jeho všemožnú snahu potopilo. Vyhral som nad ním a to ho hnevá, už ma viac v hrsti nemá, potuchu sa môže vnucovať inému, človeku hlúpemu a slabému. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj