Už žiadny plač a slzy nad
situáciami ktoré mi
zvierajú srdce a zahmlievajú
zrak pred dôležitými vecami
ako je moje vlastné šťastie.

Už žiadne zbytočné slová na
adresu tých hlúpych dní
keď som musel bojovať,
skutočne bojovať čo niekedy
bolelo viac ako päsť do rebier.

Už si ani nepamätám po koľkýkrát
sa snažím vstať no teraz
hlboko v srdci cítim
že sa to podarí bez
seba ľútosti a kriku.

Zmŕtvych vstáva bojovník ktorý
sa v minulosti stal milovaným
i nenávideným básnikom,
zbožňovaním i zatracovaným
umelcom 21.storočia.

***

Prší a kvapky stekajú po tvári
na ktorej sa vystriedala
široká škála pocitov.
Dobrovoľne nastavujem tvár dažďu
aby ľudia nevideli moje slzy
ale studené kvapky počasia.

Znovu to tak cítim,
intenzitu sveta,zbúraného
hradu ktorý som mal spravovať .
No namiesto toho som ho
opustil a išiel hľadať
šťastie na vlastnú päsť.

No a čo keď mi tečú slzy?
Nevšímajte si to, je to dobrá
zbraň proti mojim rozmarným
náladám, hlúpemu zaobchádzaniu
s vlastným životom,
s vlastným telom.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zabudnuta  27. 7. 2010 13:31
veľmi pekné zaujalo...aj s tou pesničkou....
Napíš svoj komentár