ktorý im Boh dal,
aj keď nechceme stále sa
dopúšťame chýb ktoré nás ničia.
Zatvárame oči a túžime aby naše
krídla boli zdravé, vyletíme
do raja a už sa nikdy nevrátime sem,
No naše činy sú ohraničené realitou,
to nás štve a ubíja.
Snažíme sa uhasiť prísun nikotínu
do pľúc no nedokážeme sa vzdať
upokojenia našich aktuálnych
pocitov. Tá cigareta nás upokojuje.
aspoň na chvíľu.
Snažíme sa prežiť v mori sveta
na malej drevenej loďke ktorú
zmieta dážď, vietor.
Zdá sa nám že to už nejde zachrániť,
preto skáčeme do mora. Topíme sa
No nedá sa umrieť.
Trpíme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár