kvapka za kvapkou padá,
aspoň jeden náznak zvuku.
Zrazu všetko stíchlo a v tme
sa ozýva môj hlas ktorý je
bližšie a bližšie, bojíš sa.
Plačeš, podídem k tebe,
zľakneš sa no moje teplo
ťa upokojí, skloníš hlavu,
vnoríš sa do môjho náručia.
Sami, v tichu, v tme,
sme sami a neprestávame
rozprávať aby ten druhý nestratil odvahu.
„Som s tebou.
Ľúbim ťa.
Som s tebou aj v tme.
Ľúbim ťa.“
Zamŕzajú nám telá
no nie srdcia, tie
vždy zostanú horúce,
horiace pre toho druhého.
Nezamrzli pretože láska
je viac ako hocijaká
prekážka ťaživého ticha,
tmy, láska je loď.
Loď ktorá nám dáva
vieru žiť pre toho druhého,
loď na ktorej môžeme preniesť
lásku do nášho sveta.
Bezpečne a s radosťou
nám dáva istotu plávať,
chyťiťi a za ruky a povedať
aký je svet na mori lásky nádherný.
„Som s tebou.
Ľúbim ťa.
Som s tebou aj v tme.
Ľúbim ťa.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nergaldiabolus
26. 10.októbra 2010 21:52
dosť blbo sa to číta na tom pozadí ale inak pekné
Napíš svoj komentár