Celé dni som rozmýšľal o tom stretnutí a slovách toho muža. Akosi ma ovládla túžba znovu ho stretnúť. Kto to bol? Akú má úlohu na mojej ceste? Uveril som jeho slovám. Cítim som sa akási iný, cítil som sa inak. Uveril som jeho slovám a naozaj som mal odhodlanie vydať sa na cestu ktorá zmení mna i mnoho iných ľudí. Už teraz som zmenil život iným ľudom a všetko to bolo vopred predurčené, súdené.
Zrazu som vedel že mám urobiť mnoho vecí a zmeniť svoj život, vydať sa na cestu a prísť späť až keď nájdem ďalšie ponaučenie, vec ktorá v mojom živote chýba. Viem, môj život nikdy nebude taký akým ho chcem mať. Je to len sen, ale niektoré veci vážne môžem urobiť aby som seba aj svet okolo mna a vo mne zmenil.
Prvé čo ma napadlo v súvislosti s mojou zmenou a mojím napredovaním bol OTEC. Túžil som vedieť kde je, čo robí, prečo odišiel. Chcel som aby bol pri mne. Išiel som na to vlastne z mosta do prosta, priamočiaro aj keď jemnými záhybmi.

Mama varila večeru keď som si sadol k stolu a chvíľu na ňu hľadel. Pohľadom zbadala že som očami stále na nej zavesený. Sadla si oproti mne. „Čo potrebuješ. Vidím že tu sedíš a niečo máš na srdci. Von s tým.“ „potrebujem sa ta niečo spýtať. Potrebujem aby si mi dala kompletné informácie o jednej veci.“ „To som tušila. Čo potrebuješ Maťo?“ „Ide o otca. Nevieš kde je?“ Je tvár zvážnela a uhýbala pohľadom. „Mami, potrebujem to vedieť. Prosím.“ „Načo?“ zrazu to už nebola tá uvoľnená žena pri sporáku s úsmevom. Bola nervózna a v napätí. „Chcem ho nájsť. Chcem s ním byť a chcem aby sme bola kompletná rodina.“ „Ale to už nebudeme. Je tu Jeremi. Toho teraz ľúbim a na tvojho otca chcem zabudnúť. Odišiel, zutekal, zbabelo nás tu nechal samých. Na výchovu som bola sama. To nebolo od neho fér.“ „A to aká si vtedy bola, to bolo fér?“ sklopila zrak. Uvedomila si že je aj ona na chybe, že oná má hlavnú úlohu na tom že otec odišiel. „Kde je. Vieš?“ pozrela sa mi do očí tak priamo až ma zamrazilo. „Nepustím ťa za ním.“ Pokrútil som hlavou, vstal a šiel do izby. Presne som vedel čo urobím. Nerozmýšľal som príliš nad tým. Mal som to v hlave a ako reflex sa mi tá myšlienka a čin vybavil a čakal len na splnenie. No predtým si musím ešte prevetrať hlavu. Možno tam stretnem aj toho tajomného muža a spýtam sa ho či to čo chcem urobiť je správne. možno mi dá odpoveď na to čo chcem vedieť.

Pomaly sa stmievalo a ja som sedel na schodoch pred úradom práce. Sledoval som ľudí a oni sledovali mna, obchádzali ma a bohvie čo si mysleli.
„Chcel si ma vidieť, však?“ ozval sa hlas predo mnou „Áno. Potrebujem vedieť či to čo chcem urobiť je správne.“ „Čo chceš urobiť?“ „Ty to vieš. Nie?“ „vyjadri sa jasne. Povedz to. Neboj sa toho Maťo. Čo chceš urobiť?“ „Znovu ujsť a ísť za otcom.“ Vychrlil som to zo seba a chytila ma mierna panika a pochybnosti. Muž sa usmial. „Myslíš že je to správne?“ sadol si vedľa mna a tak ako ja si vystrel nohy. „Takže aj ty si myslíš že je to nesprávne?“ „Nie, chcem vedieť ako to ty cítiš. Myslíš že je to správne?“ „Ja neviem. Znovu opustiť mamu a vydať sa niekde preč. Neviem ako to dopadne.“ „Tak choď. Zisti to.“ „A čo ak znovu padnem, stroskotám?“ „tak padneš a stroskotáš. No a? niečo ti to predsa dá. Ale rozlišuj veci za ktorými máš ísť a sú splniteľné a veci ktoré sú len utópia a ty pôjdeš bezhlavo proti múru. Len múr neprerazíš iba sa udrieš, znovu a znovu až nakoniec padneš s rozbitou hlavou a vykrvácaš. Chápeš čo tým chcem povedať Maťo? Ale neprestaň v to za čím ideš veriť. Jednoducho choď, ver, dúfaj a kráčaj tam kde chceš. Ak si myslíš že ti to nejako zmení život, že nájdeš kúsok zo svojho zmyslu, choď. Ja budem stále s tebou.“ Usmial sa, bez rozlúčenia vstal a odišiel. Kričal som na neho, chcel som ho dobehnúť lenže už tam nebol.. Ako dym sa stratil vo vzduchu.
Úloha na nasledovné dni bola zistiť kde teraz otec je. Musel som sa uchýliť k nepríjemnému činu.
Keď mama nebola doma, vošiel som do jej izby. Mala tam poriadok, čisto. Sadol som si na posteľ, otvoril dolnú zásuvku jej nočného stolíka. Mala tam rôzne veci ale aj akési listy. Začal som si ich prezerať. Boli už staré a ako som s prekvapením zistil, boli od otca. Písal ich každý mesiac po svojom odchode a vysvetľoval tam prečo odišiel. V niektorých pasážach vyčítal mame jej alkoholizmus a násilie na mne. Adresa bola vždy tí istá. Írsko, Dublin. Môj otec býva v Írsku. Najprv prišlo prekvapenie až potom spokojnosť z toho že som našiel to čo som chcel. Opísal som si adresu. Cestou hore do izby, aj keď to bola krátka cesta, premyslel som si plán. Všetko dopodrobna.
Už len jeden deň. Pomaly a nenápadne som si začal baliť veci. Naposledy som vyšiel ešte von do mesta, za Sallom a bratmi. Pred nimi som teraz nemal tajnosti. Povedal som im čo chcem urobiť a prečo. Ani jeden z nich ma neodhováral. Popriali mi šťastnú cestu. Bol som rád že som ich spoznal. No nelúčili sme sa navždy aj keď to odlúčenie bude ťažké.
„Maťo, mám nápad.“ „Aký Sall?“ „zajtra, o tretej, koncert. Zahraj si s nami. Pre istotu žeby tento klub zavreli alebo ty by si sa už nevrátil. A bude to benefičný koncert.“ Pristúpil ku mne, položil mi ruku na plece a zahľadel sa mi do očí a dokončil čo chcel povedať. „bude to pre Susan a jej dieťa. Urobíš to pre nás?“ „Nič som nepovedal iba som ho tuho objal.

Mame aj Jeremimu som to oznámil aj keď sa čudovali prečo je to všetko zosnované tak narýchlo. Iba som sa usmial a povedal aby sa nevypytovali a prišli. Pobalil som si ďalšiu časť vecí, nakúpil pár notesov. Tašku schoval do skrine aby to neprasklo a trochu si zahral piesne ktoré budem hrať aj na koncerte. Znovu odchádzam a znovu mám taký pocit že som podrazák. Ale, srdce to tak chce. Ak to tak má byť tak to tak bude. Mám dve možnosti. Buď nájdem kúsok svojej duše alebo padnem a poučím sa. Oboje v sebe skrýva niečo dobré, to ma ten tajomný muž naučil.
Pobral som sa na koncert. Môj zatiaľ posledný tu. Užijem si ho, to je isté.
Na bratoch bolo vidieť že im je ľúto že odchádzam, ale tak museli to prijať. Veď ja sa možno ešte onedlho vrátim.

Posledná pieseň bola o lúčení a to som teraz robil, len to diváci ani mama nevedeli.

Rozlúčka
Na schodoch sedím a dávam do veršov,
pocity chvíľ, vety s trpkou príchuťou
a slovom DOVIDENIA
Na schodoch sedím a hrám vám pre radosť,
pesničky známe i tie ktoré zažili krutosť
a preto dávam vám ZBOHOM.

Potrebujem nás, nový zmysel života,
potrebujem vedieť kde je strata a
ako sa jej vyhnúť.
Potrebujem načerpať silu pre slová,
pre nové piesne kde vládne snová
atmosféra v inom meste.

Potrebujem usporiadať myšlienky,
do radu, do predsienky a starostlivo
ich triediť a hľadať to správne slovo,
hravo a bez sĺz zistiť ide KDE A KAM? (mám ísť) .
Kam ísť,, čo zobrať, komu sa vyhnúť
a strhnúť plagát s nápisom: MŔTVA DUŠA.
Dohrali sem a môj pohľad na tých všetkých ľudí bol smutný. Prichádzali sem na každý koncert len kvôli tomu aby pookriali svoju dušu. Obdivovali moju poéziu a mna to napĺňalo a tešilo. No musím odísť aby som načerpal novú silu, novú inšpiráciu a aby v mojich básňach bolo ešte viac citu, aby to čo hrám bolo precítené a úprimnejšie. Musel som nájsť môjho otca. Možno aj on je hudobník a vnukne mi plno nápadov.

Zahrali sme ešte päť piesni pre Susan. „Chceme aby sa zobudila, aby chodila. Tu na svete má dieťatko ktoré bude svoju matku potrebovať. Ak ste prispeli na tento koncert čo i len dolár, verte, že tie peniaze nepôjdu nám na naše účely ale pre Susan a jej dieťatko. Dlžím jej to pretože ma toho nesmierne veľa naučila. Tieto posledné piesne boli pre ňu. Viem že ich nemôže počuť no viem že to cíti. Že cíti že ju máme radi a neopustíme ju.
Vyprosujem aj od teba Bože silu pre ňu. Daj aby sa prebrala a usmiala na stvorenie ktoré nosila pod srdcom 9 mesiacov. Možno to stvorenie vzniklo za veľmi dramatických okolností, možno to dieťatko nebude ako ostatné ale v našich srdciach, v tom mojom a Susaninom to dieťatko bude stelesnením krásy a dokonalosti.
Pomodlili sme sa. Celá sála sa modlila, úprimne prosila.

„Bolo to úžasné Maťo.“ Pochválila ma mama. „som na teba hrdá.“ „Ďakujem mami.“ Objal som ju. Iba ja som vedel že je to posledný krát za dlhú dobu.
Bola polnoc keď som dal na chrbát ruksak, gitaru, cestovnú tašku a nenápadne som sa vykradol von a mieril na vlakové nástupište. Sadol som si a čakal, čítal svoje básne a vytvoril novú. Plnú pocitov tak ako moja duša.
Mama si odo mňa na chladničke našla len list v ktorom som jej všetko vysvetlil.

Drahá mama.
Prepáč že som ťa znovu nechal sám no takto to cítim. Musím ísť za svojím ocom, iba tak bude moja duša celá a kompletná. Nedokážem byť šťastný pokiaľ nevidím svojho otca ktorý sa tiež pričinil o to aký teraz som, pričinil sa o moju výchovu. Vydal som sa na cestu na ktorej určite zistím mnoho. Potrebujem to.
Možno sa teraz na mna hneváš a preto ti hovorím prepáč. Jednoducho nie je ľahké vysvetliť prečo som to urobil a čo ma k tomu doviedlo.

Tvoj milovaný syn Maťo

Sedel som vo vlaku a šiel do San Francizska za svojimi starými, dobrými priateľmi. Tam viedla moja prvá cesta, nie do Dublinu.
Cestou som spomínal na nich, na zážitky, koncerty, zložené piesne, vystúpenia na námestí, Kristy i darček vtedy od neznámeho ale teraz veľmi dobre viem kto to bol.
Zmenilo sa za ten čas niečo? Bude cítiť Kristy stále ku mne to isté aj napriek takej dlhej odmlke a odlúčenia?
Zaspal som a sníval sa mi sen s tým záhadným mužom ako ma zdvíha zo zeme, ja sa oprašujem a ďakujem mu. Objímam ho a cítim nádherné teplo a z oboch z nás vyžaruje svetlo. Zobudil som sa pol hodinu pred príchodom do cieľa. Čítal som si ešte knihu a bol vo vytržení.

Vystúpil som a ovanul ma nádherný svieži vzduch. K hotelu to trvalo pol hodinku mojou pomalou a ešte ospalou chôdzou.
„Dobrý deň, mohol by som si objednať izbu?“ „Jasné mladý. Tu ktorú aj predtým?“ prekvapilo ma to. „Pamätáte si ma?“ „Jasné. Ty si ten hudobník. Tvoj priateľ James ťa prednedávnom spomínal. Vraj by si mohol prísť. Má koncert. Len bol smutný že nemá na teba kontakt a nemôže ti zavolať.“ „už nemusí. Som tu. A kedy je ten koncert?“ „V sobotu. To sa bude tešiť. Tak, vyspi sa kamarát a keby si hocičo potreboval som tu. Mám rád tvoje texty, hudbu.“ Tak toto ma potešilo hneď zo začiatku.
Izba bola taká ako som si ju pamätal. Umyl som sa a padol do postele ako podťatý.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár