nik z nich nevie iba tuší.
Pocity a chémia,
je to láska, nie mánia.
Žeravé objatia a dotyky,
strnulý obaja ako motyky.
Janka, ani slová nestačia,
ani verše to netlačia.
Pri sebe ako dva chleby,
už nehovorme keby, kedy.
Už je to tak proste,
nevieme čo ďalej a to je sprosté.
Už to je tak, už to na nás sedí,
daň z nočných posedení.
Už nik z nás to nepomení,
daň z našich previnení.
Keď na postelí už sedím a „Pošetilú“ počúvam,
všetko na vôkol predávam.
Už sa vzdávam šťastia a lásky,
aj keď navždy tu budú tie bozky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
janinka
7. 8.augusta 2007 23:05
skúsim hádať komu to bolo adresované ???
Napíš svoj komentár