Dajme zarobiť kolotočárom, točme sa, smejme sa. Trošku sa bojíš však? Dobre ja tiež, prekonajme to spolu! Prejdime sa mestom, ako by sme v ňom boli úplne sami a cestu po ktorej kráčame postavili len pre nás.

Zájdime do obchodu a vyhráva ten, ktorý kúpi tomu druhému väčšiu hlúposť. Alebo vieš čo? Tu to už poznáme, nasadnime na prvý vlak, vystúpme v poradí na tretej stanici a poďme preskúmať, čo pekné to miesto prináša.

Budeme rozdávať úsmevy naokolo, nevadí, že sa tí ľudia na nás tak čudne pozerajú! Kúpme si kriedu a namaľujme im tu na chodník slniečko a domček.

Schválne, koho bude krajší. No dobre... remíza, tu máš cukrík za účasť.

Oddýchnime si chvíľku prosím na tejto časom a bezohľadnými ľuďmi preverenej lavičke, skúsme na moment počúvať len svoje myšlienky a potom si navzájom povieme, čo nám tento krát priniesli.

Dnes neriešme, čo bude zajtra alebo o týždeň, užime si túto chvíľu. Dnes buďme spontánni.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
biancadetolle  11. 5. 2014 18:57
mňa za spontánnosť všetci odsudzujú a pritom sa mi páči byť spontánna lebo vtedy robím hmm..."správne" rozhodnutia
Napíš svoj komentár