pália ako rozžavená láva
kráčam pomedzi ľudí na ulici
a predsa som tak sama.
Odišli ste kamsi v diaľ,
priatelia moji jediný,
ostal mi po vás len veľký žiaľ
a môj deň delí sa na hodiny.
Prečo som tak sama, vráťte sa!
Prosím Vás, nechcete mi pomôcť?
Slzy sa ronia viac a viac
a ja nevládzem sa premôcť.
Nie je tu nikto, kto mi podá pomocnú ruku
každý pred seba hľadí a nevidí
kvitnúcu lúku.
Už viem, nikto sa nevráti
a ja už som na pokraji síl,
opustili ma všetci moji kamaráti
i ten, ktorý mi lásku prisľúbil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár