"Zdá sa, že dospel(a), ten stav, ktorý si vždycky prial(a)..."
Tak a je tu moja osemnástka. Sila, už nejaký ten mesiac som vedel, že to príde, že príde deň, kedy budem už aj ja oficiálne dospelý. Samozrejme, čakal som, že to nebude nič také, že sa zrazu ráno zobudím celkom iný, už nie dieťa, no opak je pravdou. Mám v sebe taký neopísateľný pocit. Akoby jedna etapa môjho života skončila a druhá začínala. Priznávam však, že veľa vecí ostalo po starom; stále musím ráno vstávať, aj keď sa mi nechce, stále musím žiť v strese zo školy a podobne.
Dnešný deň začal doslova ako každý iný. Až po nejakej polhodine som si uvedomil, že aha, veď dnes mám narodky. V škole mi zagratulovali tri najlepšie kamarátky. Od dvoch som dostal darček, ktorý naozaj potešil. Vždy ma akosi nepochopiteľne enormne tešili dary, ktoré majú nejaký zmysel, nejakú hĺbku. Keď to je vec, na ktorú keď sa pozriem, poviem si: "Aha, to mi dal ten a ten, vtedy a vtedy a má to pre mňa taký a onaký význam." Monika a Paťka mi teda podarovali pekný rámik na fotku s tým, že nie je kompletný, keďže sa pôjdeme všetci štyria dať odfotiť Musím uznať, že ma to zahrialo pri srdiečku. Hm a vlastne aj ešte dlho bude, keďže sa mi ten rámik leskne na poličke vedľa stola.
Potom mi poblahoželala Lucka. Keďže vie, že knihu Malý princ nemám, bol to jeden z dvoch darčekov. (V knižke mám aj krásne venovanie) Nj, ďalší klinec po hlavičke. Ten druhý darček bol tiež trefa do čierneho. Veľmi mám rád umenie a budem sa opakovať, keď poviem, že hlavne také, ktoré má pre mňa osobitný význam. Keď sa dotýka nielen mojich uší či očí, ale aj duše. A obraz Malého princa na púšti s líškou sa dá to tejto kategórie zaradiť
Tak sedím tu, o ďalších x bonboniér bohatší, každých 5 sekúnd otočím hlavu smerom k rámiku, v ktorom je dočasne naša spoločná fotka, a potom zdvihnem zrak na nostalgický, červený obraz púšte...
Hm, snáď budem zodpovedný dospelý, snáď bude tento rok lepší ako bol predchádzajúci. Snáď zmaturujem a dostanem sa na výšku, veď mi to dnes želal takmer každý. A snáď, čo si želám zo všetkého najviac, ma život, Boh a ľudia naplnia láskou.
Pekný život všetkým, čo si to prečítali a krásny tým, ktorí nie.
Toto bol jeden z tvojich najkrajších blogov, ak nie najkrajší. Cítila som z neho taký pokoj, aký v tvojich písmenkách nebol už dlho...
A aj mne sa to dnes v škole páčilo, musím povedať, že sa veeeeľmi teším na fotenie, že ja si tiež taký rámik kúpim, a tiež ho budem mať v izbe a tiež mi vyčarí úsmev vždy keď sa naň pozriem
Ale som rada, že si prežil 18tku takto pekne...a dúfam, že či to bude 18, 28 alebo hocikoľko, tak stále budeme spolu, v kontakte, priatelia...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
PS. Malý princ je klasika. čítala som si ho v exile, ked mi bolo najhoršie