Tak a je tu moja osemnástka. Sila, už nejaký ten mesiac som vedel, že to príde, že príde deň, kedy budem už aj ja oficiálne dospelý. Samozrejme, čakal som, že to nebude nič také, že sa zrazu ráno zobudím celkom iný, už nie dieťa, no opak je pravdou. Mám v sebe taký neopísateľný pocit. Akoby jedna etapa môjho života skončila a druhá začínala. Priznávam však, že veľa vecí ostalo po starom; stále musím ráno vstávať, aj keď sa mi nechce, stále musím žiť v strese zo školy a podobne.

Dnešný deň začal doslova ako každý iný. Až po nejakej polhodine som si uvedomil, že aha, veď dnes mám narodky. V škole mi zagratulovali tri najlepšie kamarátky. Od dvoch som dostal darček, ktorý naozaj potešil. Vždy ma akosi nepochopiteľne enormne tešili dary, ktoré majú nejaký zmysel, nejakú hĺbku. Keď to je vec, na ktorú keď sa pozriem, poviem si: "Aha, to mi dal ten a ten, vtedy a vtedy a má to pre mňa taký a onaký význam." Monika a Paťka mi teda podarovali pekný rámik na fotku s tým, že nie je kompletný, keďže sa pôjdeme všetci štyria dať odfotiť Musím uznať, že ma to zahrialo pri srdiečku. Hm a vlastne aj ešte dlho bude, keďže sa mi ten rámik leskne na poličke vedľa stola.

Potom mi poblahoželala Lucka. Keďže vie, že knihu Malý princ nemám, bol to jeden z dvoch darčekov. (V knižke mám aj krásne venovanie) Nj, ďalší klinec po hlavičke. Ten druhý darček bol tiež trefa do čierneho. Veľmi mám rád umenie a budem sa opakovať, keď poviem, že hlavne také, ktoré má pre mňa osobitný význam. Keď sa dotýka nielen mojich uší či očí, ale aj duše. A obraz Malého princa na púšti s líškou sa dá to tejto kategórie zaradiť

Tak sedím tu, o ďalších x bonboniér bohatší, každých 5 sekúnd otočím hlavu smerom k rámiku, v ktorom je dočasne naša spoločná fotka, a potom zdvihnem zrak na nostalgický, červený obraz púšte...

Hm, snáď budem zodpovedný dospelý, snáď bude tento rok lepší ako bol predchádzajúci. Snáď zmaturujem a dostanem sa na výšku, veď mi to dnes želal takmer každý. A snáď, čo si želám zo všetkého najviac, ma život, Boh a ľudia naplnia láskou.

Pekný život všetkým, čo si to prečítali a krásny tým, ktorí nie.

 Blog
Komentuj
 fotka
alekss  29. 1. 2008 21:24
Všetko najlepšie teda



PS. Malý princ je klasika. čítala som si ho v exile, ked mi bolo najhoršie
 fotka
ayreen  29. 1. 2008 21:50
Toto bol jeden z tvojich najkrajších blogov, ak nie najkrajší. Cítila som z neho taký pokoj, aký v tvojich písmenkách nebol už dlho...



A aj mne sa to dnes v škole páčilo, musím povedať, že sa veeeeľmi teším na fotenie, že ja si tiež taký rámik kúpim, a tiež ho budem mať v izbe a tiež mi vyčarí úsmev vždy keď sa naň pozriem



Ale som rada, že si prežil 18tku takto pekne...a dúfam, že či to bude 18, 28 alebo hocikoľko, tak stále budeme spolu, v kontakte, priatelia...



Ach, trochu nostalgie...No čo, 18tka je iná...
 fotka
maximo  29. 1. 2008 22:10
Alekss: Vďaka.



Ayreen: Ešte raz vďaka za peknú a príjemnú reakciu
 fotka
seagull1  29. 1. 2008 22:18
Vsetko najlepsie. Kiezby aj ja som dostal od kamaratov taky pekny darcek. Maly Princ je prekrasna kniha.
 fotka
galinka  30. 1. 2008 00:48
Všetko najlepšie



Len neviem kde si sa dopracoval k tomu zvláštnemu pocitu zmeny, lebo mne doteraz nejako nedošla informácia že už som nejaký čas oficiálne dospelá
 fotka
saddath  30. 1. 2008 15:11
jeden den mas 17 a na druhy 18,...a clovek caka ze sa zmeni za jeden den
Napíš svoj komentár