Pokoj, kľud, samota, mier, aspoň chvíľu zastal čas. Hlasné trúby, aj keď nie až tak hlasné, aby prebili energiu vedomia a myslenia, sa vlečúco ozývajú v priestoroch väčších, ako len v slúchadlách. Hudba sa ozýva a naráža. Šíri sa nie ako hudba, ale ako energia. Každý tón ma silu rozkmitať mozgové bunky, ani nie bunky, ako ostatné atómy. A ty sedíš, ležíš a čakáš.
Všetci už spia. Ty nie. Teraz je tvoj čas. Teraz je tvoj stav, kedy sa posúvaš ďalej a získavaš skúsenosti na tú cestu ktorá skončí tam, kde začala. V tme. V prázdnote. V mieste kde už nebude vojna, kde nebude rozkol myšlienok a ani premáhanie sa vykonávať nechcené. Žiaden hladomor, ani lieky. Všetci sme si rovní. Nikto nie je rovnejší aj keď sa snaží. Dvanásť mužov videlo tú možnosť predísť prázdnote. A videlo ju v živote.
Kde je raj, keď nie tu ? Kde môžeš zajtra robiť čo len chceš ? Byť tým kocúrom a nevedieť ? Sila myšlienok je očistou. Nie peniaze. Ale čistá myšlienka je Boh. Buď sám sebe Bohom a urči ako bude vyzerať zajtra tvoj deň a tvoja noc.
Píšuc, počúvajúc, ja vlastne tvorím. Ako klavirista stláčajúci písmenká vydáva tóny. Je šťastný a na chvíľu oslobodený.
Budem aj som bol vďačný, síce málo. Je veľa vecí, čo sa dajú zmeniť. Chcieť a musieť. Sú to veci hard to achieve. Live&Love. In every dimension, in every time.
Kocúr si ľahol na chrbát. Chce sa túliť ? Veď mám menej energie ako on. Škoda, že sa s ním nemôžem porozprávať.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár