Som to ja ? - Životopis

V roku 2 môjho letopočtu som začal rozmýšľať. Nie veľa, len trošku. Dovtedy som len ležal, jedol a spal. Zlatý to život. Ale, nebolo to nič zaujímavé. Každý si tým prešiel. Potom zrazu som uvidel akési tvory čo ma stále hladkajú, kŕmia, obliekajú a stále odomňa chceli, aby som vyslovil zoskupenie písmen „MAMA“ . Čo je to mama, som to ja ? No stále keď som to povedal všetci v miestnosti sa rozchichotali, zrejme to bolo niečo pekné. Taktiež som dostal rozžuvaný banán, takže som mal o dôvod viac to vyslovovať.

Raz ráno som sa zobudil, postavil sa na svoje, vtedy ešte, štyri nohy a šiel som za tým divným tvorom. Zrazu sa oproti mne objavil akýsi chuligán. Vlasy strapaté, mlieko mu tieklo po brade, celý špinavý, hnedá pamperska....- Fhúúj, to čhoo je? – pomyslel som si. Pozeral sa na mňa a čakal kým sa nepohnem. Keď som sa pohol, on sa pohol tiež. Tak som mu jednu šmaril cez papuľu. Ale, nešlo to, bol za niečím, čo som nevedel pomenovať. Obrátil som svoj zrak smerom nadol, a čo nevidím, hnedá pamperska! Vtedy mi to zrejme došlo. Kto je ten malý smrad ? Som to ja ?

Keď už som dokázal plynule rozprávať, veci správne pomenúvať, v časoch, keď zrkadlo bolo môj najlepší kamarát, zapáčilo sa mi jedno dievča. Bol som v treťom ročníku základnej školy. Známky samé jednotky. Pochvaly, vyznamenania, nič ma nemohlo zastaviť, len ona, krásna 8 ročná blondína so zelenými očami, bol som z nej namäkko. Samozrejme, ako kde. Chcel som sa jej spýtať, či sa jej niekto páči, ale nevedel som nájsť tú správnu chvíľu, kedy by sme boli sami. Ale, nebol by som to ja, keby som nemal nejaký plán. Zazvonilo, šli sme na obed.... Čakal som, kým nedoje, dojedla, aj ja som dojedol...... čakal som, kým sa neobuje, obula sa, aj ja som sa obul.... čakal som... až som sa dočkal, šiel som s ňou zo školy a opýtal sa jej: „Páči sa ti niekto?“ Ona odpovedala „Áno, jeden chlapec z vašej triedy.“ Vtedy moje čelo začalo produkovať nezvyčajné množstvo potu, v hlave sa mi vynárali stále nové a nové otázky, ale jedna bola najsilnejšia... Som to ja ?

Doba však plynula, lásky prichádzali aj odchádzali. V čase nedokončených 16tich rokov som oslavoval snáď aj západ Slnka pomocou alkoholu. Časy to boli veľmi pochmúrne a temné. Raz ráno som mal pocit, že deň v ktorý som sa narodil si pamätám lepšie ako včerajšiu noc. Moji kamaráti však na tom neboli o nič lepšie. Onedlho prišla do našej malej komôrky teta upratovačka so slovami. „Kto ovracal chodník pred vchodom hotela ???“ Ale moja pamäť podriadená iným silám sa rozhodla, že mi nepomôže si spomenúť. Nezmohol som sa na nič iné ako na “Teta, bol som to ja ?“

Čas alkoholu a zábavy sa však pomaly ale isto vzďaľoval, keď pre mňa začali byť zaujímavejšie iné veci, ktoré boli vždy bližšie a bližšie. „Potrebujem sa dostať na vysokú, potrebujem prácu, musím zarábať, musím sa osamostatniť, veď mám už 19 rokov.“ Pár týždňov po maturite prišli jej výsledky. Každý v triede bol napätý. Zmenil sa však postup informovania žiakov. Tento krát mal mať riaditeľ prehovor v školskom rozhlase o výsledkoch maturitnej skúšky. Šlo to z neho veľmi pomaly, keď asi po 15tich minútach vyhlásil: „A najúspešnejším maturantom v školskom roku 2010/2011 sa stáva MAXTON !!! Určite si zaslúži veľký potlesk !“ a vtedy.. som sa už nepýtal, lebo som to vedel. Áno, SOM to ja!

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu