Dva roky všetkého

Bolo to len dievča v rukách osudu,
Bolo to dievča, čo zmenilo minútu
Na hodinu. Na deň, na mesiac.
A teraz po dlhom roku opäť
Vidím ju usmievac. Konečne.

Bolo to priateľstvo, bola to láska,
On bol jej princ a ona jeho kráska,
Čo chtiac-nechtiac svetlo reality zazrela
V jedinom okamihu,
Na pohľad zronená, no vnútri zomrela.

Možno ich to bolelo, no bolo to správne,
Aj tak by v realite nikdy nesplynuli ich dlane.
Že skutočná láska diaľku vydrží?
Tú vetu vysloviť mohol len muž,
Čo svoju vyvolenú držať smel v náručí.

V písmenkách vždy poznala, ako sa mal.
Napokon to skončil. Či sa len hral?
Nie, ľúbil ju. Ale ten fakt dobre odhadol.
Že láska je pekná vec,
No zložitá pre diaľku stovky kilometrov.

Nastalo ticho, odlúčenie a strach.
V slzavom údolí dievča padlo v prach.
Plačom utopiť chcelo stovky spomienok,
Poskladať srdce dokopy a snáď
Znovu pre niekoho zapáliť v srdci plamienok..

Čo bolo s ním, to nevedel nik.
Zabudol na ňu, zabudol na nich.
Vraj nad srdcom rozum nadobro zvíťazil,
On tomu veril, no zabudol na fakt,
Že kým rozum vyhráva, boj ešte neskončil.

Ona po roku konečne smútok porazila,
Úsmev predstierať už viac nikdy nemusela.
Život sa vrátil do koľají starých,
Opäť dýchala, kráčala, smiala sa
A stála len na vlastných.

Po roku stalo sa niečo zvláštne,
Našiel jej fotku a z čistej vášne
Si zaumienil, že možno znova ju získa.
Netušil chlapec, že hra sa skončila
A v tomto boji prehra je už istá.

Čo si myslel? Že sa za rok nič nezmenilo?
Mýlil sa. Dievča dospelo a zmúdrelo.
Mala ho rada, preto nie mu povedať nemohla,
Jediné nie mu povedala vždy, keď
Sa zdalo, že láska ho znova premohla.

Bolelo ju, že to opäť skúša.
Kde bol celý rok? O čo sa pokúša?
Chlapec klope u zlých dverí,
Kamaráti byť môžu,
No dievča viac v jeho lásku neuverí.

Nevzdáva sa, ďalej hrad dobíja.
Jej dušu však dávno múdrosť obmyla
A tak vedela, že to skúša márne.
Bolelo ju že ho to bolí,
No každý za seba sám kope diamantové bane.

Nechcela ho stratiť, no cit tam už nebol viac.
Poznala kamaráta starého v písmenkách voliac si
Nový život. Bola za tým, tak prečo otvárať zahojené rany?
Veď už aj z ich lásky kameňa odleteli posledné vrany
A on bol jediný, kto sa ešte o niečo málo snažil.

Ako sa v takej chvíli zachovať?
Nemôže ho predsa z ničoho nič ignorovať.
Chcela sa priateliť, mala ho rada predsa,
No on ju ľúbil, dúfal, že snáď opäť bude z neho
Jej lásky obranca.
Márne.

...
Vidím to na poslednú prázdninovú báseň Snáď sa páčila

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu