Potom som si neviem prečo spomenul na pieseň Nessun Dorma a ako ju Paul Potts predniesol,všetci boli unesený,málokto mu veril,že to zvládne.Tiež na nadpozemskú hudbu od Enya a jej Only if,kde nie je nič nemožné. A slová pesničky,ktorú nepočúvam tak často od Michala Davida, Nenapovídej mi niečo hovorili. Eric Carmen tiež,ale trochu menej...Celá táto zmes sa vo mne miešala...pocitová,ktorú vyjadrovali aj tie pesničky.Hoci staršia,ale jedna Od Demisa Roussosa mi pripomínala ten pekný kraj pri Stredozemnom mori...
Dnes sa sestra rozhodla sledovať jednú romantickú komédiu,tak som si povedal,že jej budem robiť spoločnosť.Hlavný hrdina požiada hlavnú hrdinku len tak v reštaurácii,keď tam ona príde ako čašníčka o ruku,myslí to len tak zo srandy...Celé mi to prišlo ako hlúposť samozrejme,ale páčilo sa mi,že dokázali pre seba robiť kopu aj bláznivých vecí...lebo občas aj ja si tak bláznivo pripadám.Celé to bolo až príliš americké,tak som odišiel tu,napísať tento blog,v ktorý má tiež vypovedať o tom,že verím v pravú lásku,hoci od chalana to znie čudne.Verím v takú lásku,ktorá sa vie obetovať a ktorá je aj tak trochu bláznivá,či málo pravdepodobná,ale istým spôsobom rozumná a vytrvalá...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár