Ty BrĎo BrAnNé

_________________________________________________________________________
ústav 44 na výlete (malino)
hárekišma 4ever
17.03.2009
___________________________________________________________________________
Maturity, pre niekoho najhorší deň v živote, no pre nás jeden z tých lepších. Keďže naša blbá škola nám nedala voľno ako mala väčšina mnohých "normálnych" škôl, tak sme sa museli mať branné.

Ako inak? Náš "super" triedny na nás znovu sral, tak sme išli s našou nemčinárkou. Tá je zas veľmi horlivá na turistiku. Keďže chodí do turistického krúžku vymyslela taký plán, že pôjdeme na Malino Brdo. Samozrejme iné triedy zas neboli kreatívne a tak sa ku nám vtreli. 4 triedy po cca 30 žiakov + profesori. Bolo nás veľa, aj keď mnohý neprišli radšej do školy. Šli sme aj tak ako debili, taká veľká skupina ľudí, bolo to trápne.

Ja a Pajka sme si spočiatku pripadali hrozne jebnuto. Obuli sme si trekingovú obuv, šušťáky, veľké batohy.. Prídeme do školy a každý tam s kabelkami a oblečený normálne. No nie, že by som nosila kabelky, ale no sme sa pripravili do hory nie? Čumeli po nás ako sprostí.

Cesta bola super, až na jeden strmí kopec na kalvárii. Potom sme sa vybrali cez veľmi dlhý les. A vtedy sme si ja a Paja začali ujebávať z ostatných. Šmýkalo sa im a mi sme si šli pekne krásne v tých našich botách. (neľutujem že som si ich obula) Ten les bol fakt dlhý stihli sme: pozerať na jednu holku ako ide kakať, objímať stromy, rozplívať sa nad krásou prírody, Tomáško a Falučo sa snažili odsunúť 20 metrovú skalu, nasrali sme 2.A čo šla za nami..

Keď sme sa konečne dostali hore, sadli sme si na preliezky a papali sme. Potom prišlo na rad aj pitie. Chceli sme vybaviť jednu lanovku no nevyšlo to, ale zato nám pani učiteľka predviedla jej lyžiarsku techniku.

Na Maline (lyžiarske stredisko) sme boli strašne krátko, nestihli sme ísť ani na bobovú trať či čo to tam je. Ale zato tá cesta hore trvala riadne dlho, no nevadí bolo to supiš strávenie času.

Lanovka, dostali sme sa konečne na ňu. To bolo asi najlepšie z toho výletu. Jačali sme, pili sme, spievali sme, fotili sme, podaktorých šlahlo.. Bolo to super rada by som to ešte zopakovala.

Keď sme zišli z lanovky, čakala nás ešte krátka cesta ku škole. Počas tej cesty sme sa znovu brodili lesom. Vtedy sa to stalo.. "Megi vydáš sa za mňa? " no čo? povedala som "áno" v zápätí bola svadba. Tomáško a ja sme sa zobrali. Dúfam, že to nebolo len kvôli tomu alkoholu.

No ale ten alkohol dopomohol k tomu, že sme sa znovu raz strápnili ja s mojím manželom. Šli sme za jednou supiš učiteľkou ktorá bola s nami na súťaži a poznali sme ju iba odtiaľ. Je to super osoba ktorá si nás ešte stále pamätá aj keď ubehol rok! No šli sme za ňou so slovami pani učiteľka, môžeme sa s vami odfotiť? Všetci sa zrazu na nás zapozerali s výrazmi (to čo sú za kokoti? ) a začali sa smiať. Učiteľka sa spočiatku bránila a tiež bola prekvapená, že čo jej to navrhujeme, ale nakoniec sa odfotila. Na tej fotke som vyšla otrasne, bo som mala záchvat smiechu, no nič aj tak je na nete. Ešte že nám povedala "nieže ju niekomu ukážete! " nie nebojte pani učiteľka.

Och, konečne sme došli ku škole! Všetci odišli domov, iba ja Terka a Tomáško sme ostali ešte v meste. Terke trebalo strašne cikať, tak sme vbehli do školy. Ľudia tam behali v oblekoch (boli matury) iba ja som si tam zas pripadala jak debil v tých botách.

Šli sme na bagetu, do kvetinárstva, do papiernictva, do hypernovy. Terka sa od nás odpojila bežala na bus. My ako inak spravili sme si povestné fotky v zrkadlách hypernovy. Potom sme šli na stanicu, kde sme kŕmili holuby mojou buchtou. Mali sme originálny spôsob kŕmenia. Holuby nám papali z nohy. Ako inak zas sme boli stredobodom pozornosti. Dali sme si tuli tuli s Tomáškom a šli sme domkov.

 Videoblog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu