Zrazu nevedela, čo robiť. Ešte raz sa otočil a usmial sa na mňa, no ja som stála ako primrznutá. Rozbehnúť sa, hodiť sa mu okolo krku a vášnivo ho pobozkať, ako v romantickom filme... To nie je také jednoduché a vo chvíli, keď mi to napadlo sa proti tomu celé moje vnútro vzoprelo.

Sklopila som pohľad a vošla do bytu. Mala by som si začať robiť čiarky, koľko príležitostí som už prepásla. Hodila som sa na posteľ a v okamihu som zaspala.


Utekala lesnou čistinkou zaliatou mesačným svitom. Opatrne sa vyhýbala svetlým miestam, akoby nechcela pošliapať nočné lúče. V diaľke zazrela striebristý strom a... už ju tam čakal. Tak, ako každú noc. Pribehla tak blízko, no pár krokov od neho zastala. Vpil sa do jej očí, hľadeli si do duší, spriaznených niečím, čo je ľudskej mysli nepochopiteľné. Privrela oči a vzápätí pocítila nežný dotyk jeho pier...


Strhla som sa zo spánku. Pozrela som na hodiny bez toho, aby som vnímala, aký čas ukazujú. Perinu som si vytiahla až nad hlavu. Zajtra večer ho zasa stretnem... No moje srdce mi bodavo pripomenulo, že netúži po súmraku, ale po tajomnej noci, plnej snov...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lean  5. 10. 2012 20:58
Doprdele, mei, ty vies tak navnadit ludi a potom ich zabijes nedostatkom informacii......chcem viac
Napíš svoj komentár