čierne labute čo zobú z ich náručí krvou nasiaknuté zrná
-plody našich násilných prebudení
Deti čo si ruky preplietajú láskou a nežne šeptajú slovka smrti...
Dych rozložený na pach omamných kvetov a ešte horších úsmevov v denníkoch vrytých v ľudskej koži.
Prach a špina pod nechtami,
krik z preplnených ulíc lemovaných zelenou alejou pri cintorínoch zabudnutých detských snov.
Zlomené ruky,
zlomené nohy,
zlomený charakter,
stratený adresár kartových hier.
Egreše v košoch upletených z vlasov malých nádejí.
Tancuj oslavnú pieseň a v ohni voňaj jarom a starobou.
Po strmých strechách steká mráz a zároveň tečie medovo slizké slnko.
Vojny bez banalít , zakopaná panna.
Pece plne živých tiel.
Dym, sladký marhuľový dym ...
Pri plotoch sa psi bijú o kúsok teplých čriev a kúšu si do hláv .
Útočia na oči.
Preplnene kostoly pod sutanou kňaza.
Mníšky lížuce popol zo svätých kníh.
Rozbijú okna,
malicherný starci,
nepochopene deti vašich susedov z vedľajšej izby.
Perie, zamat a koza.
Mŕtve jahňa .
State hlavy francúzskych kráľov.
Stále je slaná koža, prebal knihy.
Múdre slova otláčané do asfaltu volajú a žobronia o smrť.
Smrť pomalú a tichú pred miliónmi ľudí v lóži nudného baletu.
Strach ...
Ó ako desia tiene našich tieňov...
Vychudnutých siluet a mentálnych otrokov...
Tušiť život je spať v poloprázdnej vani a čakať...
Nedopísané verše ..
Silne slova...
zvratky na stenách...
zvratky na hárkoch papiera...
a ktoré niesú...
....ma dusia.
Osivo na neplodných poliach zalielevané slinami a páchnuce žlčou .
Preliať prázdny pohár a krájať si prsty po článkoch...
To isté ako nevyspievať alt.
To sneh skrýva vášeň zelených listov strieborných jedlí...
A napriek tomu márne skrýva orgie márnivých padlých anjelov a svätých diablov na chodbách škôl a nemocníc.
Voda..
Voda strieka z rán padlých hrdinov...
Všade je len voda a par silných slov ..
Absencia času a drog.
Zbraní a špinavých rúk .
Zlate zuby zaryté v bielom mäse ...
lesk a sláva mŕtvych holubíc..
Slnkom prekliate kúty starých krabíc a prázdne sály ...
Lacný obraz pohľadníc..
Bezcitná jabloň bez koreňov...
Cítim hnilobu a sušené kvety ,benzín a spálené vlasy...
počuť čas ako nebeží .
Tisíc rokov stále tá istá kniha.
Nahá a pochabá pieseň filozofov bez pier a papiera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár