Láska, kde si sa podela...

Tak po dlhom čase tu sadám a rozmýšľam o čom písať. Čo tak o láske?
Lebo pociťujem jej nedostatok, cítim ako mi chýbajú v niektorých chvíľach objatia blízkej osoby, povzbudenie, aby som zdvihla hlavu a kráčala priamo proti každodenným malichernostiam. Ale čo keď to nemám? Čo keď nemám moju spriaznenú osobu? Ako mám zdvihnúť hlavu, ako mám pokračovať? Často sa mi stáva, ako sa prichytím pritom, že myslím aké to je, keď sú dvaja zaľúbení a nepotrebujú nikoho iného, potrebujú cítim len sami seba, svoju vzájomnú lásku, prepletené ruky, a dávať svetu najavo, že už sa našli, už sú tu nie sú sami, už nehrajú každý sám za seba ale spolu. Netrápi ich čas, ktorý spolu strávia, lebo vedia, že keby spolu strávili aj celý život stále to bude málo, veď dá sa nabažiť lásky? Dá sa nabažiť milujúcej osoby?..
Dnešný svet je taký uponáhľaný, že ľudia nevenujú láske toľko času ako v minulosti. Kde sa podeli gentlemani? Vari sa už nenájde muž, ktorý vám len tak otvorí dvere alebo vám pomôže, keď sa trmácate s ťažkým kufrom do autobusu? Nie takí muži už neexistujú, ľudia sa stali sebeckými, nehľadia na iných ľudí. Každý zaujal svoje miesto v spoločnosti, tak na čo sa oddeľovať, byť iný, prejaviť svoju dobrú stránku? V súčasnosti vznikol mylný názor, že muž si získa ženu ak bude mať veľký majetok, ak bude dbať o svoj výzor a hádam si už nejakú ženu uloví. Ale kde je to dvorenie, prejavy lásky a to hlavné, váženie si žien? Muži nás ženy začali brať na ľahkú váhu. Je to hanba dnešnej spoločnosti.
Budem naivná a budem si čakať na toho správneho gentlemana, ďalej si budem predstavovať ako kráčam ruka v ruke s tým vysneným...

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu