Ak sa lásky tej čo sa ti doma núka máli,
strádaš sama v meste plnom panelákov.
Ostať sama, a či hľadať nápadníka v diali,
zažiť niečo iné ako sklamania od darebákov?

Rozprestrela krídla a vybrala sa do neznáma,
hľadať teplú náruč a hrejivé dotyky,
na chvíľu zabúda, že je mama,
čas v srdci stopy nechá
a na duši všelijaké pocity.

V zbalených kufroch nesie nádej za hranice,
telefón odpovedá pravidelné "halali",
na stanici ostali prázdne koľajnice,
neostáva iné východisko, len aby sme čakali.

Na pani nabalenú cudzokrajnou náladou,
čo nečakane vystúpi z vlaku,
rozžiarenú tvár plnú zážitkov a nápadov,
čo zažila a vymyslela tam za "veľkú mláku".

Zrazu bys ukrojil jej aj kus neba,
daroval spevy, čo sa niesli z korún stromov,
za veľký úsmev a bochník chleba,
čo pripomína jedinečnú náruč mamy, domov.

 Videoblog
Komentuj
 fotka
storkmiki  29. 6. 2015 22:08
Strašne pekné to je
Napíš svoj komentár