Smutne sedím nad knihou atlasu a červenou fikskou donho kreslím srdcia. Na miesto, kde sme sa stretli . Kde som prvý krát zazrela tvoje čokoládové oči ,ktorými si ma nežne prebodával . Uniesol si mi srdce, myseľ ,rozum . Ostala som len tak nehybne stáť a v brušku ma šteklilo ,ked som očami pohládzala tvoje opálené telo ,po ktorom ti ešte stekali pramienky slanej vody a vytvárali cestičky medzi tvojimi tehličkami na bruchu. Ani slnko nežiarilo tak krásne ako tvôj úsmev , ktorý si mi venoval.

Spomínam si , ako si ma prvý krát chytil za ruku a vybrali sme sa na pláž.. vyzeralo to celé ako klišé z nejakého hlúpeho filmu ,ktorým som sa vždy vysmievala no teraz v nom bola pravda.. bolo mi príjemne pod nočnou oblohou v tvojom teplom objatí . Rozprávali sme sa očami a ked sa nám to nedarilo tak rukami nohami a smiali sme sa na hlúpych nevedomostiach , no spájal nás príjemný pocit, že sme jeden s druhým. Chvíľková teplá, letná , slnečná láska na pár dní.. trochu neobyčajná .. vedeli sme, že to nemá budúcnosť no nechávali sme sa uniesť šušťaním mora a pohľadom do našich očí.

Spomínam si aj na našu piesen. Ked som ti obímala ramená a ty si mi do vlasov spieval slová tej pesničky. Tancovali sme celý večer a ja celý čas čo som bola v tvojej blízkosti. Tancovala vo mne každá bunka a hormony skackali ako vrabčekovia .

Raz sme sa nahánali vo vlnách , špliechali na seba vodu , ako malé deti a potom si so mnou postavil velký hrad z piesku. Zbierala som mušle aby som ho mohla ozdobiť a pri tom som stále hádzala očkom po tebe. Svaly sa ti napínali ako si na kopu hádzal stále nový a nový piesok. Zábavná decká hra , ktorá ma nikdy neomrzí. Náš hrad bol jednoznačne najkrajší zo všetkých na pláži . A ty tiež.

V jeden den si ma ťahal do vln. Boli vysoké a búrlivé . Prvý krát som sa zháčila ked si ma chytil za ruku. Videl si v mojich očiach strach . Pochopil si . Len ty jediný si mi vedel čítať z očí. Povedal si mi „neboj sa“ a ja som ti verila . Držal si ma a ja som bola v bezpečí . Vedela som ,že sa neutopím ked na mna dávaš pozor.

Dnes sa topím . Ale v slzách. Tvoria na mojom atlasi nové more smútku. A moje červené srdce sa v nom teraz kúpe ale už samo bez teba. Nechala som ťa v tej dalekej slnečnej krajine. Čo teraz asi robíš ? Tiež pozeráš do atlasu ? Na krajinu kde žije tvoja letná láska ? Alebo zohrievaš svojím úsmevom inú dievčinu ?

Nebol si len mojou letnou láskou. Bol si mojím letným priateľom. Naše pery sa nikdy nespojili v jedny. Vedela som, že by to bolelo ešte viac. Že by som sa topila dlhšie a lapala po dychu. Takto to bolo jednoduchšie. Nebolo to obyčajné letné klišé. Boli sme neobyčajným párom.

 Blog
Komentuj
 fotka
mucinka5999  3. 1. 2010 01:22
krasne
 fotka
luky133  3. 1. 2010 01:32
Krasne a zaroven smutne :/
 fotka
athelasil  3. 1. 2010 01:53
pekne smutne a par gramatickych chybieciek
 fotka
teriq  3. 1. 2010 03:13
reál ?
 fotka
michellka  3. 1. 2010 11:33
NIEEEE !!!!! NIE JE TO REAL !!!! A TOP PRAVE NIEKTORI LUDIA NECHAPU !!!!!!!!!!!!!!!
 fotka
nela02  3. 1. 2010 14:18
nadherne precitene proste super
 fotka
josyp  11. 1. 2010 15:42
nemam slov... prosto nadherne
 fotka
michellka  4. 11. 2010 14:00
to som fakt ja toto vymyslela ?
Napíš svoj komentár