Padám hlboko,až moc hlboko, aby som sa už mohla odtiaľ dostať. V tej najhlbšej diere bdiem a nad tvojou láskou smútim. Stále ma deprimuješ rovnako, chcem odísť,zbaviť sa záťaže, ale som až priveľmi hlboko. Nedokážem sa zbaviť tej závislosti. Diera studená sa pomaly napĺňa a ja sa utopím vo vlastnej krvi zo srdca tebou rozdrveného. Dennodenne stekajúce slzy mi vymyvajú a rozožierajú od teba rany hlboké. Som priveľmi hlboko kam nedosiahne žiadne lano. Prosím zachráň ma pred smrťou,ktorú spôsobíš! Bez teba by noc bola tmavá ale s tebou deň ešte tmavší. Nevidím nič,necítim nič iba čujem vlastné výkriky naplnené bolesťou,ktorú mi spôsobuješ. Už sa moje zmysly zbystrili, už vnímam temnotu ako krásu, už sa pre mňa ostré skaly stali mäkkšími už je ľadová voda ako teplý balzam na moju dušu. Pomaly sa rozpadávam a s prostredím splívam už navždy neodvratne teplo telesné odovzdám a tlkot mojho srdca zanikne v temnote. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj