Depressy in love

Padám hlboko,až moc hlboko,
aby som sa už mohla odtiaľ dostať.
V tej najhlbšej diere bdiem
a nad tvojou láskou smútim.

Stále ma deprimuješ rovnako,
chcem odísť,zbaviť sa záťaže,
ale som až priveľmi hlboko.
Nedokážem sa zbaviť tej závislosti.

Diera studená sa pomaly napĺňa
a ja sa utopím vo vlastnej krvi
zo srdca tebou rozdrveného.

Dennodenne stekajúce slzy
mi vymyvajú a rozožierajú
od teba rany hlboké.

Som priveľmi hlboko
kam nedosiahne žiadne lano.
Prosím zachráň ma
pred smrťou,ktorú spôsobíš!

Bez teba by noc bola tmavá
ale s tebou deň ešte tmavší.
Nevidím nič,necítim nič
iba čujem vlastné výkriky
naplnené bolesťou,ktorú mi spôsobuješ.

Už sa moje zmysly zbystrili,
už vnímam temnotu ako krásu,
už sa pre mňa ostré skaly stali mäkkšími
už je ľadová voda ako teplý balzam na moju dušu.

Pomaly sa rozpadávam
a s prostredím splívam
už navždy neodvratne
teplo telesné odovzdám
a tlkot mojho srdca zanikne v temnote.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu