Spomínam si na to, čo som sníval.
Noc ma znova uniesla, čoskoro sa brieždi
S tebou ako v jedno naádherne som splýval.
Náš starý dub stále verne stráži naše tajomstvá
V svojich listoch ukryl každé slovo.
Počujem tvoj smiech v nich, naše krásne bláznovstvá
V letokruhoch zapísané navždy, to čo bolo.
Hra sŕdc čo sťa krutá kňažná trápi svojích otrokov
Neviditeľný živel čo spaľuje rýchlejšie než plameň.
Zviera už aj moje srdce na najlbižších sto rokov
Z duše mi tíško vyviera studenej krvi prameň.
Jeden z listov padá, ukladá sa mi pomaly do lona
Akoby som znova cítil teba laska, zaspávať mi v náručí.
Opäť cítim tvoj dych, vnutri ma však páli bolesť odporná
Bozky sú vraj spevom nemých bláznov čo ostatné prekričí.
Prvým bozkom si mi dala zmysel, posledným si mi ho vzala
Spoznal som, že krutosť môže byť aj krásna.
Hoci si mi myseľ jedom otrávila, aj tak si mi za to stála
Cítil som jak triaška dokáže byť slastná.
Teraz každou minútou, kvapka jedu prenika mi aj do tela
Ešte aspoň naposledy zahľadím sa tam do neba.
Každý jeden okamih zabíja, zmysly opúšťajú, strácam veľa
Srdce mi biť prestáva, bilo totiž len pre teba.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mort
26. 7.júla 2014 21:18
Why so depressive?
Napíš svoj komentár